Nie je úplne jasné, či impulzom ku vzniku spoločnej regionálnej politiky bol sám projekt spoločného trhu alebo snaha o zmiernenie hospodárskych rozdielov medzi členskými krajinami. Náznaky regionálnej politiky siahajú k úplným začiatkom európskeho integračného procesu a Rímskej zmluve (1957). Významne sa ale formovala až v rokoch 1973 a 1974.

Spoločná poľnohospodárska politika je najstaršou spoločnou politikou EÚ. Od svojho vzniku prešla niekoľkými zmenami a reformami. Menili sa nielen jej ciele a zameranie, ale aj nástroje a zameranie pomoci. Reformovať SPP bolo a je náročné predovšetkým kvôli záujmovým skupinám farmárov, ktorým vyhovoval spôsob dotácií odvádzaných od výšky produkcie. Okrem interných vplyvom pôsobili na reformy ešte externé tlaky. V 90. rokoch minulého storočia hrali kľúčovú rolu pravidlá WTO a rozširovanie EÚ o nové členské krajiny a tým aj nové prístupy a záujmy v sektore. Neudržateľnosť podoby SPP pre budúce obdobie viedla Európu k zásadné krokom v sektore.

Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) už od roku 1962 rámcuje spoluprácu medzi poľnohospodármi a európskou spoločnosťou. Je najdlhšie fungujúcou spoločnou politikou pre všetky krajiny Európskej únie. Spravuje a financuje sa na európskej úrovni. Akékoľvek zmeny, ktoré Európska komisia v oblasti SPP navrhne, musia odsúhlasiť členské štáty. Okrem politických predstaviteľov sú aj ďalšie skupiny, ktoré môžu podobu spoločnej európskej agro politiky ovplyvňovať.

Ďalšou významnou reformou prešla Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) v závese príprav nového finančného rámca pre obdobie 2014 – 2020. Prvýkrát bol do tohto procesu zapojený aj Európsky parlament. Revízia SPP nadviazala na predchádzajúce iniciatívy a sústredila sa na ochranu životného prostredia a rozvoj vidieka. 

Začiatkom 90. rokov minulého storočia dominovali snahy o dokončenie jednotného trhu k 1.1.1993 a zmeny integračného procesu. Keďže SPP bola neoddeliteľnou súčasťou spoločného trhu, zmeny sa prejavili aj na koncepcii spoločnej politiky v sektore poľnohospodárstva.