V druhej polovici 90. rokoch minulého storočia bola prijatá v poradí už tretia finančná perspektíva ES v rámci dokumentu Agenda 2000. Obsahovala návrh finančných prostriedkov na obdobie 2000 – 2006 a ďalšie reformné kroky v oblasti Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP).

Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) je aj napriek snahám o pozitívny vplyv na životné prostredie podrobená kritike hlavne zo strany neziskových organizácii. Vedci aj environmentálne mimovládne organizácie už dlhšie varujú, že intenzívne poľnohospodárske praktiky ničia biotopy, narúšajú ekosystémy a spôsobujú vyhynutie veľkého množstva druhov. Tým ohrozujú našu potravinovú bezpečnosť a zdravie obyvateľov.

Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) je už od roku 1962 partnerstvom medzi poľnohospodármi a Európskou spoločnosťou. Je spoločnou politikou pre všetky krajiny Európskej únie. Spravuje a financuje sa na európskej úrovni. SPP stanovuje podmienky na planenie svojej úlohy v spoločnosti hlavne v troch oblastiach – výroba potravín, rozvoj vidieckych komunít a podpora trvalo udržateľných opatrení v environmentálnej oblasti. Od svojho vznikla, prešla SPP niekoľkými dôležitými reformami. SPP sa postupne rozvíjala, aby sa prispôsobila zmenám v hospodárskych podmienkach a v požiadavkách a potrebách občanov. Legislatívny návrh budúcej SPP pre obdobie po roku 2020 predložila Európska komisia v júni 2018.

Lobizmom sa označuje ovplyvňovanie zákonodarcov, ministrov a ďalších úradníkov istou záujmovou skupinou smerom k rozhodnutiu v jej prospech. Lobizmus je bežnou praxou na národnej aj európskej úrovni. V roku 2008 schválil Európsky parlament pravidlá pre lobovanie v európskych inštitúciách a EÚ zaviedla verejný register lobistov. V Bruseli pôsobí podľa odhadov 15 až 30 tisíc lobistov, registrovaných ich je približne 11 000.