Politika súdržnosti je založená na štyroch zásadách: koncentrácie, programovania, partnerstva a doplnkovosti.

Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) už od roku 1962 rámcuje spoluprácu medzi poľnohospodármi a európskou spoločnosťou. Je najdlhšie fungujúcou spoločnou politikou pre všetky krajiny Európskej únie. Spravuje a financuje sa na európskej úrovni. Akékoľvek zmeny, ktoré Európska komisia v oblasti SPP navrhne, musia odsúhlasiť členské štáty. Okrem politických predstaviteľov sú aj ďalšie skupiny, ktoré môžu podobu spoločnej európskej agro politiky ovplyvňovať.

Voľby do Európskeho parlamentu zostávajú z hľadiska pozornosti médií, politických subjektov a voličov často v tieni národných parlamentných volieb (Fiala, Krutílek, Pitrová 2018: 394). Karlheinz Reif a Hermann Schmitt ich označujú ako „voľby druhého rádu“ (Reiff, Schmitt 1980: 3–44).

Poslanci Európskeho parlamentu sú volení na obdobie piatich rokov. Európsky parlament je priamo voleným medzinárodným zhromaždením. Jeho úlohou je zastupovať záujmy občanov EÚ na európskej úrovni. Volí predsedu Európskej komisie, vymenúva je členov (kolégium) a dohliada na ich činnosť. Prijíma rozpočet, zastupuje záujmy občanov v zahraničí a zaoberá sa občianskymi petíciami.

Kľúčovú funkciu pre Vládu SR zabezpečuje v európskych záležitostiach zabezpečuje Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí. Od roku 2010 a podľa zákonom predpísaných postupov dohliada a koordinuje záležitosti, ktoré súvisia s členstvom v EÚ. Spolupracuje pritom s inými rezortmi v rámci rezortných koordinačných skupín, Stálym zastúpením SR pri EÚ a s Národnou radou SR.