Najpopulárnejšie

Energetická politika EÚ usiluje o zaisenie efektívne fungovanie energetického trhu. Zároveň podporuje prepájanie energetických sietí a energetickú účinnosť. EÚ aktívne podporuje prechod Európy na nízkouhlíkovú spoločnosť. Aktualizuje svoje pravidlá s cieľom uľahčiť potrebné súkromné a verejné investície do prechodu na čistú energiu. To by bolo prínosom pre planétu, hospodárstvo aj spotrebiteľov. Cieľom prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo je vytvoriť udržateľný energetický sektor, ktorý stimuluje rast, inovácie a zamestnanosť a zároveň zlepšuje kvalitu života.

Energetická politika sa zameriava na všetky zdroje energie od fosílnych palív cez atómovú energiu až po obnoviteľné zdroje (solárna energia, veterná energia, biomasa, geotermálna energia, hydroelektrická energia a prílivová energia). Čoraz očividnejšia zmena klímy a rastúca závislosť od energií zvýraznili odhodlanie EÚ stať sa postupne nízkouhlíkovým hospodárstvom a zabezpečiť, aby spotrebovaná energia bola bezpečná, chránená, konkurencieschopná, vyrábaná lokálne a udržateľná. Vďaka efektívnejšiemu a koordinovanému prístupu EÚ má boj proti zmene klímy vplyv na celý kontinent. V článku 194 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa uvádza osobitný právny základ v oblasti energetiky, ktorý sa zakladá na spoločných právomociach EÚ a jej členských štátov.

Prostredníctvom európskej energetickej únie zabezpečuje EÚ väčšiu súdržnosť vo všetkých oblastiach politiky. Usiluje o to, aby sa dosiahlo vytvorenie spoľahlivého, cenovo dostupného a udržateľného energetického systému. Stratégia energetickej únie EÚ má päť základných rozmerov – 1) bezpečnosť, solidarita a dôvera, 2) plne integrovaný vnútorný trh s energiou, 3) energetická účinnosť, 4) opatrenia v oblasti klímy a dekarbonizácie hospodárstva a 5) výskum, inovácie a konkurencieschopnosť. EÚ takisto poskytuje rôzne možnosti financovania a systémy poskytovania úverov s cieľom pomôcť podnikom a regiónom úspešne realizovať energetické projekty. Na medzinárodnej scéne zohráva EÚ v oblasti energetickej politiky tiež dôležitú úlohu. Spolupracuje s ostatnými krajinami, regiónmi a medzinárodnými organizáciami na riešení energetických problémov.

Ďalšie zdroje:

Agentúry EÚ netvoria súčasť európskych inštitúcií – ide o samostatné právne subjekty, ktoré boli založené s cieľom vykonávať osobitné úlohy v súlade s právom Európskej únie. Výkonné agentúry sú jedným z druhov agentúr EÚ a zriaďuje ich Európska komisia na obmedzený čas. Ich cieľom je riadiť osobitné úlohy súvisiace s programami EÚ.

Aktuálne sú funkčné nižšie vymenované Výkonné agentúry EÚ.

Ďalšie zdroje:

Kosovo je územie na Balkánskom polostrove o rozlohe asi 10 000 km². V roku 2008 vyhlásilo samostatný štát, ktorý nie je formálne uznaný všetkými štátmi, a preto Kosovo naďalej považujú za súčasť Srbska. Oficiálne orgány a predstavitelia Srbska nezávislosť odmietajú uznať a považujú oblasť naďalej za súčasť Srbska. Od roku 1999 ho administratívne spravuje Organizácia Spojených národov (misia UNMIK) a o bezpečnosť sa stará NATO (misia KFOR). Európska únia vyslala do krajiny policajnú a súdnu misiu pod názvom EULEX. O pomoc pri reformách je nápomocný aj reprezentatívny úrad EÚ v Kosove. Kosovo je potenciálne kandidátskou krajinou EÚ. Menou je Euro (EUR). Hlavným mestom je Priština.

Ukrajina je unitárny štát vo východnej Európe o rozlohe približne 600 000 km². Je druhou najväčšou krajinou Európy. Nezávislosť získala v roku 1991 po rozpade Sovietskeho zväzu. Štátnym zriadením ide o poloprezidentskú republiku. Vzťah k EÚ definuje Asociačná dohoda o partnerstve a spolupráci z roku 2014. Ukrajina je aj prioritným partnerom európskej susedskej politiky. EÚ je pre Ukrajinu najväčším obchodným partnerom. Menou je hrivna (UAH). Hlavným mestom je Kyjev.

Čierna Hora je štát v západnej časti Balkánskeho polostrova o rozlohe asi 14 000 km². Štátnym zriadením je republikou. Hlavou štátu je prezident. Od roku 2010 je kandidátskou krajinou EÚ. Meno je Euro (EUR). Hlavným mestom je Podgorica.