Lobizmom sa označuje ovplyvňovanie zákonodarcov, ministrov a ďalších úradníkov istou záujmovou skupinou smerom k rozhodnutiu v jej prospech. Termín vznikol podľa názvu vstupnej haly vo Washingtone, kde sa v 19. storočí schádzali členovia Kongresu a kde ich navštevovali zástupcovia podnikateľov a rôznych záujmových skupín. Lobizmus je bežnou praxou na národnej aj európskej úrovni. V roku 2008 schválil Európsky parlament pravidlá pre lobovanie v európskych inštitúciách a EÚ zaviedla verejný register lobistov.

Albánsko je štát v juhovýchodnej Európe na Balkánskom polostrove o rozlohe asi 29 000 km². Štátnym zriadením je republikou. Hlavou štátu je prezident. Od roku 2014 je kandidátskou krajinou EÚ. S Úniou veľmi úzko spolupracuje za cieľom posilňovania politickej aj ekonomickej spolupráce. Menou je leke (ALL). Hlavným mestom je Tirana.

Európsky policajný úrad (Europol) je agentúrou EÚ na presadzovanie práva, ktorej úlohou je pomáhať pri vytváraní bezpečnejšej Európy prostredníctvom podpory orgánov presadzovania práva v členských štátoch EÚ.

Plévenova iniciatíva je iniciatívou francúzskeho predsedu vlády Reného Plévena z roku 1950. Navrhol v nej založenie spoločnej európskej armády pod francúzskym vedením. Neozbrojené Nemecko sa v období rastúcej sovietskej agresivity stalo pre Európu príliš nebezpečné.

Energetická politika EÚ usiluje o zaisenie efektívne fungovanie energetického trhu. Zároveň podporuje prepájanie energetických sietí a energetickú účinnosť. EÚ aktívne podporuje prechod Európy na nízkouhlíkovú spoločnosť. Aktualizuje svoje pravidlá s cieľom uľahčiť potrebné súkromné a verejné investície do prechodu na čistú energiu. To by bolo prínosom pre planétu, hospodárstvo aj spotrebiteľov. Cieľom prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo je vytvoriť udržateľný energetický sektor, ktorý stimuluje rast, inovácie a zamestnanosť a zároveň zlepšuje kvalitu života.

Energetická politika sa zameriava na všetky zdroje energie od fosílnych palív cez atómovú energiu až po obnoviteľné zdroje (solárna energia, veterná energia, biomasa, geotermálna energia, hydroelektrická energia a prílivová energia). Čoraz očividnejšia zmena klímy a rastúca závislosť od energií zvýraznili odhodlanie EÚ stať sa postupne nízkouhlíkovým hospodárstvom a zabezpečiť, aby spotrebovaná energia bola bezpečná, chránená, konkurencieschopná, vyrábaná lokálne a udržateľná. Vďaka efektívnejšiemu a koordinovanému prístupu EÚ má boj proti zmene klímy vplyv na celý kontinent. V článku 194 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa uvádza osobitný právny základ v oblasti energetiky, ktorý sa zakladá na spoločných právomociach EÚ a jej členských štátov.

Prostredníctvom európskej energetickej únie zabezpečuje EÚ väčšiu súdržnosť vo všetkých oblastiach politiky. Usiluje o to, aby sa dosiahlo vytvorenie spoľahlivého, cenovo dostupného a udržateľného energetického systému. Stratégia energetickej únie EÚ má päť základných rozmerov – 1) bezpečnosť, solidarita a dôvera, 2) plne integrovaný vnútorný trh s energiou, 3) energetická účinnosť, 4) opatrenia v oblasti klímy a dekarbonizácie hospodárstva a 5) výskum, inovácie a konkurencieschopnosť. EÚ takisto poskytuje rôzne možnosti financovania a systémy poskytovania úverov s cieľom pomôcť podnikom a regiónom úspešne realizovať energetické projekty. Na medzinárodnej scéne zohráva EÚ v oblasti energetickej politiky tiež dôležitú úlohu. Spolupracuje s ostatnými krajinami, regiónmi a medzinárodnými organizáciami na riešení energetických problémov.

Ďalšie zdroje: