Najpopulárnejšie

Politika zamestnanosti a sociálnych vecí EÚ má ambíciu riešiť výzvy, ktoré ovplyvňujú život Európanov ako technologický pokrok, globalizácia a demografické zmeny. Cieľom európskej politiky v oblasti zamestnanosti, sociálnych záležitostí a rovnosti príležitostí je zlepšovať životné podmienky cez podporu zamestnanosti, udržateľného rastu a väčšej sociálnej súdržnosti. EÚ usiluje o sociálnu zmenu a chce zvyšovať zamestnanosť a mobilitu pracovníkov. Usiluje skvalitňovať pracovné miesta a pracovné podmienky, informovať pracovníkov a viesť s nimi konzultácie, bojovať proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, podporovať rovnaké príležitosti a odstraňovať diskrimináciu či modernizovať systémy sociálnej ochrany.

Prostredníctvom Európskeho piliera sociálnych práv z roku 2017 chráni EÚ práva občanov tým, že zabezpečuje rovnosť príležitostí a prístup na trh práce, spravodlivé pracovné podmienky a sociálnu ochranu a začleňovanie. Dodržiavanie týchto práv a zásad je spoločnou úlohou európskych inštitúcii, členských štátov a sociálnych partnerov. Výzvou zostáva napr. rozdiel medzi priemerným zárobkom mužov a žien. Priemerný zárobok žien na Slovensku je za rok 2018 o 19 percent nižší, než priemerný zárobok mužov. Priemer EÚ je 16,2 percenta.

V oblasti zamestnanosti zaručujú právne predpisy EÚ minimálnu úroveň ochrany každému, kto pracuje alebo žije v Európskej únii. Cieľom je aj uľahčiť občanom EÚ život a prácu v iných krajinách EÚ a zároveň chrániť ich práva sociálneho zabezpečenia, ako sú právo na zdravotné poistenie a dávky. Každý zamestnanec v EÚ má minimálne práva ako zdravie a bezpečnosť pri práci, rovnosť príležitosti pre mužov aj ženy, ochrana proti diskriminácii a v oblasti pracovnoprávnych vzťahov. Tieto práva sú zakotvené v pracovnoprávnych predpisoch EÚ (smerniciach) a členské štáty EÚ musia zabezpečiť ich ochranu v rámci svojich vnútroštátnych právnych systémov. Témou zostáva napr. koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia. Aktuálne platná legislatíva je stará už 15 rokov. Podľa mnohých už nereaguje dobre na dnešnú realitu, umožňuje podvody a v niektorých prípadoch je nevymáhateľná. Úprava je kontroverzná a v tieni rakúskej indexácie príspevku na deti. Rozhodnú o nej až noví europoslanci po májových eurovoľbách.

Ďalšie zdroje:

Európska únia je najaktívnejším darcom humanitárnej pomoci na svete. Pri veľkých katastrofách alebo humanitárnych krízach, poskytuje EÚ pomoc krajinám aj obyvateľstvu tak v Európe ako aj mimo nej. Činnosť EÚ vychádza zo základných humanitárnych princípov ľudskosti, neutrality, nestrannosti a nezávislosti a obsahuje tri prvky: núdzovú pomoc, potravinovú pomoc a pomoc určenú utečencom a vysídleným osobám.

Bosna a Hercegovina je krajina bývalej Juhoslávie na západe Balkánskeho polostrova o rozlohe asi 51 000 km². Je federatívnou republikou a po Daytonskej konferencii v roku 1995 bola rozdelená na 2 časti – moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosna a Hercegovina a srbskú časť Republiku Srbskú. Hlavou štátu je kolektívny prezident. Bosna a Hercegovina má od roku 2003 štatút potenciálnej kandidátskej krajiny EÚ. Menou je konvertibilná marka (BAM). Hlavným mestom je Sarajevo.

Kľúčovú funkciu pre Vládu SR zabezpečuje v európskych záležitostiach zabezpečuje Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí. Od roku 2010 a podľa zákonom predpísaných postupov dohliada a koordinuje záležitosti, ktoré súvisia s členstvom v EÚ. Spolupracuje pritom s inými rezortmi v rámci rezortných koordinačných skupín, Stálym zastúpením SR pri EÚ a s Národnou radou SR.

Vývoj spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) a pokusy o jej reformu boli podmienené tým, že išlo o strategický sektor. Štáty cítili zodpovednosť za zaistenie potravinovej sebestačnosti a preto sa snažili uplatňovať v tejto oblasti ochranársku politiku. Tieto protekcionárske tendencie upevnila aj politická kríza v šesťdesiatych rokoch. Zabránila pritom tomu, aby sa sektor vyvíjal v závislosti od produkcie a zamestnanosti v sektore.