Najpopulárnejšie

Voľby do Európskeho parlamentu zostávajú z hľadiska pozornosti médií, politických subjektov a voličov často v tieni národných parlamentných volieb (Fiala, Krutílek, Pitrová 2018: 394). Karlheinz Reif a Hermann Schmitt ich označujú ako „voľby druhého rádu“ (Reiff, Schmitt 1980: 3–44).

Európsky parlament po voľbách v roku 2004 tvorilo 732 poslancov zvolených v 25 členských štátoch Európskej únie. Od roku 1979 sa poslanci volia priamym všeobecným hlasovaním na obdobie 5 rokov.

Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) je aj napriek snahám o pozitívny vplyv na životné prostredie podrobená kritike hlavne zo strany neziskových organizácii. Vedci aj environmentálne mimovládne organizácie už dlhšie varujú, že intenzívne poľnohospodárske praktiky ničia biotopy, narúšajú ekosystémy a spôsobujú vyhynutie veľkého množstva druhov. Tým ohrozujú našu potravinovú bezpečnosť a zdravie obyvateľov.

V druhej polovici 90. rokoch minulého storočia bola prijatá v poradí už tretia finančná perspektíva ES v rámci dokumentu Agenda 2000. Obsahovala návrh finančných prostriedkov na obdobie 2000 – 2006 a ďalšie reformné kroky v oblasti Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP).

Spolupráca, opatrenia na odstraňovanie chudoby a medzinárodná rozvojová pomoc s cieľom dosiahnutia udržateľného rozvoja je jednou zo štyroch hlavných prúdov európskej vonkajšej politiky. Inštitúcie EÚ a členské štáty sú spoločne najväčšími darcami v oblasti rozvojovej pomoci a spolupráce. EÚ navrhuje právne predpisy a politiky, ktorých cieľom je zníženie a postupné odstránenie chudoby. EÚ sa pritom zameriava na krajiny, ktoré zažívajú najväčšiu núdzu a venuje sa takým oblastiam ako je sociálna ochrana, zdravie, vzdelávanie, pracovné miesta, rozvoj podnikania, udržateľné poľnohospodárstvo a energetika. Rozvojová politika EÚ sa postupne vyvíja. Spočiatku pokrývala len zámorské krajiny a územia spájané s EÚ. Neskôr začala pokrývať všetky rozvojové krajiny.