Laekenská deklarácia bola pripojená k záverom zasadania Európskej rady zo 14. a 15. decembra 2001 v belgickom Laekene. Nadviazala na Deklaráciu o budúcnosti Európy z Nice.
Jej prijatie odštartovalo komplexný proces prípravy a schvaľovania reformy Únie s cieľom vyriešiť otázky poslania a úlohy Európskej únie. Ďalej reformy spoločných inštitúcií EÚ, budúceho rozdelenia kompetencií medzi úrovňou EÚ a členskými štátmi a predstavy o spoločnej európskej ústave. Deklarácia ustanovila Konvent o budúcnosti Európy, ktorého primárnou úlohou bola príprava reformy a politických odporúčaní pre následnú Medzivládnu konferenciu. Konvent bol na európskej úrovni zložený z predstaviteľov členských i kandidátskych krajín, zástupcov Európskeho parlamentu a Európskej komisie.
Laekenská deklarácia definovala výzvy, ktorými sa mal Konvent zaoberať. Išlo najmä o lepšie rozdelenie kompetencií v medzi Úniu a členské štáty pri zachovaní čo najväčšej efektivity; vyriešenie problému demokratického deficitu EÚ; inštitucionálne zmeny (vývoj hlavných inštitúcií EÚ v budúcnosti); priblíženie EÚ občanom; definovanie úlohy EÚ v stále viac globalizovanom prostredí; zjednodušenie politických nástrojov EÚ a integráciu existujúcich zmlúv do jedného ústavného textu pre EÚ.
Diskusiu o reforme Únie na úrovni národných štátov a participáciu občanov na nej zabezpečovali národné konventy v členských a kandidátskych krajinách, zložené z hlavných záujmových skupín v štátoch (predstavitelia parlamentných politických strán, akademickej obce, predstavitelia cirkví, záujmových združení, odborov, obecných a regionálnych zastúpení, ako aj mimovládnych organizácií). Konvent skončil svoju prácu v júli 2003 s Návrhom zmluvy ustanovujúcej ústavu pre Európu.