V pozadí integračných počiatkov v Európe stála snaha vytvoriť medzi európskymi národmi také podmienky, ktoré by rozvíjali a kultivovali ich spoluprácu a zabránili vzniku konfliktov. Logickým začiatkom akejkoľvek spolupráce na európskom kontinente bolo vyriešenie problematických francúzsko-nemeckých vzťahov.
Najpopulárnejšie
Kultúrna politika
Kultúra v Európskej únii je založená na oslave rozmanitosti. EÚ sa snaží zachovať spoločné kultúrne dedičstvo Európy a podporovať a propagovať umelecké a tvorivé odvetvia v Európe. Úloha EÚ v oblasti kultúry je vymedzená v článku 167 Zmluvy o fingovaní Európskej únie. EÚ podporuje, koordinuje alebo dopĺňa činnosť členských štátov a snaží sa o zdôrazňovanie spoločného kultúrneho dedičstva Európy.
Osobitné iniciatívy, ako je Európsky rok kultúrneho dedičstva, majú za cieľ túto dynamickú a rozmanitú kultúru sprístupniť všetkým. V mnohých politikách EÚ vrátane vzdelávania, výskumu, sociálnej vecí, regionálneho rozvoja a vonkajších vzťahov existujú kultúrne zložky. Vytváranie a podpora kultúry v dnešnom interaktívnom a globalizovanom svete tiež úzko súvisia s médiami a digitálnymi technológiami. EÚ podporuje politickú spoluprácu v oblasti kultúry medzi národnými vládami a s medzinárodnými organizáciami. Prostredníctvom programu Kreatívna Európa EÚ podporuje európsku kinematografiu a umelecké a tvorivé odvetvia. Cieľom je vytvárať pracovné miesta a rast v Európe, ako aj otvárať nové medzinárodné príležitosti a trhy a získavať publikum.
Každý rok od roku 1985 sa dve európske mestá stanú európskymi hlavnými mestami kultúry. To predstavuje ďalší stimul pre miestne hospodárstva a do popredia stavia miestnych umelcov a jedinečné kultúrne bohatstvo miest. Na Slovensku bolo európske hlavné mesto Košice v roku 2013. Ďalšie európske hlavné mesto kultúry bude Slovensko hostiť v roku 2026 spolu s Fínskom. Výber miest bude prebiehať medzi rokmi 2019 a 2020. EÚ je takisto partnerom filmových festivalov, výstav, koncertov, konferencií, umeleckých cien počas celého roka v rôznych miestach v Európe.
Ďalšie zdroje:
Bruselská zmluva
Bruselská zmluva, nazývaná aj zmluva o Západnej únii bola zmluvou o hospodárskej, sociálnej, kultúrnej a vojenskej spolupráci. Podpísali ju Belgicko, Francúzsko, Luxembursko, Holandsko a Spojené kráľovstvo 17. marca 1948 a na jej základe vznikla prvá povojnová vojensko-politická organizácia západoeurópskych štátov, tzv. Západná únia.
Energetická politika
Energetická politika EÚ usiluje o zaisenie efektívne fungovanie energetického trhu. Zároveň podporuje prepájanie energetických sietí a energetickú účinnosť. EÚ aktívne podporuje prechod Európy na nízkouhlíkovú spoločnosť. Aktualizuje svoje pravidlá s cieľom uľahčiť potrebné súkromné a verejné investície do prechodu na čistú energiu. To by bolo prínosom pre planétu, hospodárstvo aj spotrebiteľov. Cieľom prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo je vytvoriť udržateľný energetický sektor, ktorý stimuluje rast, inovácie a zamestnanosť a zároveň zlepšuje kvalitu života.
Energetická politika sa zameriava na všetky zdroje energie od fosílnych palív cez atómovú energiu až po obnoviteľné zdroje (solárna energia, veterná energia, biomasa, geotermálna energia, hydroelektrická energia a prílivová energia). Čoraz očividnejšia zmena klímy a rastúca závislosť od energií zvýraznili odhodlanie EÚ stať sa postupne nízkouhlíkovým hospodárstvom a zabezpečiť, aby spotrebovaná energia bola bezpečná, chránená, konkurencieschopná, vyrábaná lokálne a udržateľná. Vďaka efektívnejšiemu a koordinovanému prístupu EÚ má boj proti zmene klímy vplyv na celý kontinent. V článku 194 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa uvádza osobitný právny základ v oblasti energetiky, ktorý sa zakladá na spoločných právomociach EÚ a jej členských štátov.
Prostredníctvom európskej energetickej únie zabezpečuje EÚ väčšiu súdržnosť vo všetkých oblastiach politiky. Usiluje o to, aby sa dosiahlo vytvorenie spoľahlivého, cenovo dostupného a udržateľného energetického systému. Stratégia energetickej únie EÚ má päť základných rozmerov – 1) bezpečnosť, solidarita a dôvera, 2) plne integrovaný vnútorný trh s energiou, 3) energetická účinnosť, 4) opatrenia v oblasti klímy a dekarbonizácie hospodárstva a 5) výskum, inovácie a konkurencieschopnosť. EÚ takisto poskytuje rôzne možnosti financovania a systémy poskytovania úverov s cieľom pomôcť podnikom a regiónom úspešne realizovať energetické projekty. Na medzinárodnej scéne zohráva EÚ v oblasti energetickej politiky tiež dôležitú úlohu. Spolupracuje s ostatnými krajinami, regiónmi a medzinárodnými organizáciami na riešení energetických problémov.
Ďalšie zdroje:
Životné prostredie
Environmentálne normy EÚ, ktoré sa rozvíjali niekoľko desaťročí, patria medzi najprísnejšie na svete. Politika v oblasti životného prostredia usmerňuje hospodárstvo EÚ, aby bolo šetrnejšie k životnému prostrediu, chránilo prírodné zdroje a zachovávalo zdravie ľudí. Zakladá sa na článku 11 a článkoch 191 až 193 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Udržateľný rozvoj je zastrešujúcim cieľom EÚ, ktorá sa zasadzuje za „vysokú úroveň ochrany a zlepšovania kvality životného prostredia“ (článok 3 Zmluvy o Európskej únii).