Najpopulárnejšie

Environmentálne normy EÚ, ktoré sa rozvíjali niekoľko desaťročí, patria medzi najprísnejšie na svete. Politika v oblasti životného prostredia usmerňuje hospodárstvo EÚ, aby bolo šetrnejšie k životnému prostrediu, chránilo prírodné zdroje a zachovávalo zdravie ľudí. Zakladá sa na článku 11 a článkoch 191 až 193 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Udržateľný rozvoj je zastrešujúcim cieľom EÚ, ktorá sa zasadzuje za „vysokú úroveň ochrany a zlepšovania kvality životného prostredia“ (článok 3 Zmluvy o Európskej únii).

V pozadí integračných počiatkov v Európe stála snaha vytvoriť medzi európskymi národmi také podmienky, ktoré by rozvíjali a kultivovali ich spoluprácu a zabránili vzniku konfliktov. Logickým začiatkom akejkoľvek spolupráce na európskom kontinente bolo vyriešenie problematických francúzsko-nemeckých vzťahov.

Energetická politika EÚ usiluje o zaisenie efektívne fungovanie energetického trhu. Zároveň podporuje prepájanie energetických sietí a energetickú účinnosť. EÚ aktívne podporuje prechod Európy na nízkouhlíkovú spoločnosť. Aktualizuje svoje pravidlá s cieľom uľahčiť potrebné súkromné a verejné investície do prechodu na čistú energiu. To by bolo prínosom pre planétu, hospodárstvo aj spotrebiteľov. Cieľom prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo je vytvoriť udržateľný energetický sektor, ktorý stimuluje rast, inovácie a zamestnanosť a zároveň zlepšuje kvalitu života.

Energetická politika sa zameriava na všetky zdroje energie od fosílnych palív cez atómovú energiu až po obnoviteľné zdroje (solárna energia, veterná energia, biomasa, geotermálna energia, hydroelektrická energia a prílivová energia). Čoraz očividnejšia zmena klímy a rastúca závislosť od energií zvýraznili odhodlanie EÚ stať sa postupne nízkouhlíkovým hospodárstvom a zabezpečiť, aby spotrebovaná energia bola bezpečná, chránená, konkurencieschopná, vyrábaná lokálne a udržateľná. Vďaka efektívnejšiemu a koordinovanému prístupu EÚ má boj proti zmene klímy vplyv na celý kontinent. V článku 194 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa uvádza osobitný právny základ v oblasti energetiky, ktorý sa zakladá na spoločných právomociach EÚ a jej členských štátov.

Prostredníctvom európskej energetickej únie zabezpečuje EÚ väčšiu súdržnosť vo všetkých oblastiach politiky. Usiluje o to, aby sa dosiahlo vytvorenie spoľahlivého, cenovo dostupného a udržateľného energetického systému. Stratégia energetickej únie EÚ má päť základných rozmerov – 1) bezpečnosť, solidarita a dôvera, 2) plne integrovaný vnútorný trh s energiou, 3) energetická účinnosť, 4) opatrenia v oblasti klímy a dekarbonizácie hospodárstva a 5) výskum, inovácie a konkurencieschopnosť. EÚ takisto poskytuje rôzne možnosti financovania a systémy poskytovania úverov s cieľom pomôcť podnikom a regiónom úspešne realizovať energetické projekty. Na medzinárodnej scéne zohráva EÚ v oblasti energetickej politiky tiež dôležitú úlohu. Spolupracuje s ostatnými krajinami, regiónmi a medzinárodnými organizáciami na riešení energetických problémov.

Ďalšie zdroje:

Cieľom politiky v oblasti bezpečnosti potravín je ochrániť spotrebiteľov a ich zdravie a zároveň zaručiť fungovanie jednotného trhu. Ochrana zdravia je cieľom všetkých právnych predpisov a noriem EÚ týkajúcich sa poľnohospodárstva, chovu hospodárskych zvierat a výroby potravín. Politika bezpečnosti potravín vznikla v roku 2003 a odvíja sa od zásady vysledovateľnosti vstupov (napr. krmiva) aj výstupov (napr. primárna výroba, spracovanie, skladovanie, doprava a maloobchodný predaj).

Európska únia má obchodnú politiku rozpracovanú na vysokej úrovni a jednu z najviac navonok orientovaných ekonomík. Je najväčším vývozcom na svete. Vďaka 500 miliónom spotrebiteľov a jednotnému trhu so spoločnými pravidlami zároveň predstavuje atraktívny vývozný trh pre krajiny mimo EÚ. Únia má výlučnú právomoc vytvárať právne predpisy týkajúce sa obchodných záležitostí a uzatvárať medzinárodné obchodné dohody v mene členských štátov podľa pravidiel Svetovej obchodnej organizácie.