Najpopulárnejšie

Bruselská zmluva, nazývaná aj zmluva o Západnej únii bola zmluvou o hospodárskej, sociálnej, kultúrnej a vojenskej spolupráci. Podpísali ju Belgicko, Francúzsko, Luxembursko, Holandsko a Spojené kráľovstvo 17. marca 1948 a na jej základe vznikla prvá povojnová vojensko-politická organizácia západoeurópskych štátov, tzv. Západná únia.

V pozadí integračných počiatkov v Európe stála snaha vytvoriť medzi európskymi národmi také podmienky, ktoré by rozvíjali a kultivovali ich spoluprácu a zabránili vzniku konfliktov. Logickým začiatkom akejkoľvek spolupráce na európskom kontinente bolo vyriešenie problematických francúzsko-nemeckých vzťahov.

Zmluva z Nice bola podpísaná v Nice (Francúzsko) 26. februára 2001 a nadobudla účinnosť 1. apríla 2003. Zmluva mení Zmluvu o Európskej únii (ZEÚ) a Zmluvu o fungovaní Európskej únie a pripravuje EÚ na najväčšie jednorazové rozšírenie v roku 2004, kedy EÚ prijíma 10 nových členských krajín a ďalšie rozšírenie v roku 2007.

Kultúra v Európskej únii je založená na oslave rozmanitosti. EÚ sa snaží zachovať spoločné kultúrne dedičstvo Európy a podporovať a propagovať umelecké a tvorivé odvetvia v Európe. Úloha EÚ v oblasti kultúry je vymedzená v článku 167 Zmluvy o fingovaní Európskej únie. EÚ podporuje, koordinuje alebo dopĺňa činnosť členských štátov a snaží sa o zdôrazňovanie spoločného kultúrneho dedičstva Európy.

Osobitné iniciatívy, ako je Európsky rok kultúrneho dedičstva, majú za cieľ túto dynamickú a rozmanitú kultúru sprístupniť všetkým. V mnohých politikách EÚ vrátane vzdelávania, výskumu, sociálnej vecí, regionálneho rozvoja a vonkajších vzťahov existujú kultúrne zložky. Vytváranie a podpora kultúry v dnešnom interaktívnom a globalizovanom svete tiež úzko súvisia s médiami a digitálnymi technológiami. EÚ podporuje politickú spoluprácu v oblasti kultúry medzi národnými vládami a s medzinárodnými organizáciami. Prostredníctvom programu Kreatívna Európa EÚ podporuje európsku kinematografiu a umelecké a tvorivé odvetvia. Cieľom je vytvárať pracovné miesta a rast v Európe, ako aj otvárať nové medzinárodné príležitosti a trhy a získavať publikum.

Každý rok od roku 1985 sa dve európske mestá stanú európskymi hlavnými mestami kultúry. To predstavuje ďalší stimul pre miestne hospodárstva a do popredia stavia miestnych umelcov a jedinečné kultúrne bohatstvo miest. Na Slovensku bolo európske hlavné mesto Košice v roku 2013. Ďalšie európske hlavné mesto kultúry bude Slovensko hostiť v roku 2026 spolu s Fínskom. Výber miest bude prebiehať medzi rokmi 2019 a 2020. EÚ je takisto partnerom filmových festivalov, výstav, koncertov, konferencií, umeleckých cien počas celého roka v rôznych miestach v Európe.

Ďalšie zdroje:

Rozpočet EÚ je financovaný z rôznych zdrojov, napríklad z príspevku vo výške určitého percenta hrubého národného dôchodku každého členského štátu. Prostriedky z rozpočtu sa používajú na rôznorodé ciele, ako napríklad zvyšovanie životných štandardov chudobnejších regiónov a zaistenie potravín bezpečných pre zdravie. O výške rozpočtu a jeho použití rozhodujú na návrh Komisie spoločne Rada a Parlament. Za jeho využívanie zodpovedá Komisia. Krajiny EÚ a Komisia spoločne zodpovedajú za takmer 80 % rozpočtu.