Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) je poradný orgán EÚ. Zastupuje organizácie zamestnancov a zamestnávateľov a iné záujmove skupiny. Funguje ako most medzi inštitúciami EÚ a občanmi EÚ. Pre Európsku komisiu, Radu EÚ a Európsky parlament vypracováva a vydáva stanoviská.

Energetická politika EÚ usiluje o zaisenie efektívne fungovanie energetického trhu. Zároveň podporuje prepájanie energetických sietí a energetickú účinnosť. EÚ aktívne podporuje prechod Európy na nízkouhlíkovú spoločnosť. Aktualizuje svoje pravidlá s cieľom uľahčiť potrebné súkromné a verejné investície do prechodu na čistú energiu. To by bolo prínosom pre planétu, hospodárstvo aj spotrebiteľov. Cieľom prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo je vytvoriť udržateľný energetický sektor, ktorý stimuluje rast, inovácie a zamestnanosť a zároveň zlepšuje kvalitu života.

Energetická politika sa zameriava na všetky zdroje energie od fosílnych palív cez atómovú energiu až po obnoviteľné zdroje (solárna energia, veterná energia, biomasa, geotermálna energia, hydroelektrická energia a prílivová energia). Čoraz očividnejšia zmena klímy a rastúca závislosť od energií zvýraznili odhodlanie EÚ stať sa postupne nízkouhlíkovým hospodárstvom a zabezpečiť, aby spotrebovaná energia bola bezpečná, chránená, konkurencieschopná, vyrábaná lokálne a udržateľná. Vďaka efektívnejšiemu a koordinovanému prístupu EÚ má boj proti zmene klímy vplyv na celý kontinent. V článku 194 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa uvádza osobitný právny základ v oblasti energetiky, ktorý sa zakladá na spoločných právomociach EÚ a jej členských štátov.

Prostredníctvom európskej energetickej únie zabezpečuje EÚ väčšiu súdržnosť vo všetkých oblastiach politiky. Usiluje o to, aby sa dosiahlo vytvorenie spoľahlivého, cenovo dostupného a udržateľného energetického systému. Stratégia energetickej únie EÚ má päť základných rozmerov – 1) bezpečnosť, solidarita a dôvera, 2) plne integrovaný vnútorný trh s energiou, 3) energetická účinnosť, 4) opatrenia v oblasti klímy a dekarbonizácie hospodárstva a 5) výskum, inovácie a konkurencieschopnosť. EÚ takisto poskytuje rôzne možnosti financovania a systémy poskytovania úverov s cieľom pomôcť podnikom a regiónom úspešne realizovať energetické projekty. Na medzinárodnej scéne zohráva EÚ v oblasti energetickej politiky tiež dôležitú úlohu. Spolupracuje s ostatnými krajinami, regiónmi a medzinárodnými organizáciami na riešení energetických problémov.

Ďalšie zdroje:

Skupina G-7 bolo zduženie hospodársky najrozvinutejších krajín sveta. G-7 sa schádza od roku 1975 z iniciatívy vtedajšieho spolkového kancelára H. Schmidta a francúzskeho prezidenta V. Giscarda d´Estaigna na pravidelných poradách na úrovni hláv štátov. Predmetom jednaní boli najskôr finančné a menové otázky, postupne ďalšie aktuálne problémy svetovej ekonomiky a globálne politické a ekologické otázky. Skupina vznikla za účelom neformálnych rozhovorov a dodnes sa neinštitucionalizovala.

Fouchetove plány boli neúspešnou ambíciou o vývoj smerom k politickej únii začiatkom 60tych rokov. Generál de Gaulle bol zástancom konfederatívnej alebo medzivládnej organizácie vzťahov v rámci Európy a už v roku 1959 sa pokúsil tieto svoje predstavy presadiť návrhom pravidelných stretnutí ministrov zahraničných vecí členských krajín EHS.

Pojem mainstream (z anglického main – hlavný a stream – prúd) označuje prevládajúci spoločenský konsenzus napr. v kultúre, umení alebo v názoroch na spoločenské dianie. Často má tento pojem negatívny kontext. Naopak, proces mainstreaming v rámci určitej záležitosti znamená plné zohľadňovanie tejto záležitosti vo všetkých politikách alebo prístupoch napr. pri vzdelávaní, pri prístupe k mládeži alebo rodovej rovnosti a snaží sa docieliť rovnosť a toleranciu.