Európsky investičný fond (EIF) je špecializovaným európskym finančným orgánom, ktorý poskytuje finančné prostriedky malým a stredným podnikom (MSP) prostredníctvom nástrojov rizikového kapitálu a rizikového financovania.

Európsky parlament sa skladá zo 751 poslancov zvolených v 28 členských štátoch rozšírenej Európskej únie. Od roku 1979 sa poslanci volia priamym všeobecným hlasovaním na obdobie 5 rokov. Slovensko má v Európskom parlamente 13 zástupcov.

Európske obranné spoločenstvo (EOS) znamenalo pokus o vytvorenie spoločnej obrany a európskej armády. Na základe Plevenovej iniciatívy sa v prvej polovici 50. rokov začali rokovania o vytvorení európskej armády ako spôsobu opätovného vyzbrojenia Nemecka v rámci západných štruktúr.

Euro je oficiálnou menou 19 členských štátov EÚ. Euro je najhmatateľnejším dôkazom európskej integrácie. Je druhou najpoužívanejšou menou na svete. Zaviedli ju v roku 1999. Predchádzal tomu dlhý proces príprav, ktorý trval viac než 40 rokov. Za zachovanie jeho hodnoty a stability zodpovedajú Európska centrálna banka a Európska komisia. Tie zároveň zodpovedajú aj za stanovenie kritérií, ktoré musia splniť krajiny, aby mohli do eurozóny vstúpiť. Členstvo v eurozóne môže priniesť viaceré výhody. Napríklad pre Slovensku od vstupu do eurozóny výrazne klesol úrok, za ktorý si požičiava na medzinárodných finančných trhoch, a zvýšil sa kreditný rating.

Aby mohol členský štát EÚ vstúpiť do eurozóny, musí splniť tzv. konvergenčné kritériá. Ide o záväzné ekonomické a právne podmienky, ktoré boli dohodnuté v Maastrichtskej zmluve v roku 1992, a sú známe aj ako „maastrichtské kritériá“. Všetky členské štáty EÚ okrem Dánska a Spojeného kráľovstva musia prijať euro a vstúpiť do eurozóny len, čo splnia podmienky na vstup. O tom, či krajiny, ktoré chcú vstúpiť do eurozóny, splnili príslušné podmienky, rozhodujú spoločne Európska komisia a Európska centrálna banka. Medzi krajiny, ktoré sa pripravujú na prijatie Eura patria Bulharsko, Chorvátsko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Švédsko.

Jednotná mena má osobitnú históriu, ktorá sa spája s dizajnom jej bankoviek a mincí, jej zavádzaním, ako aj s politikami s ňou súvisiacimi. Názov „euro“ bol vybraný v roku 1995 na zasadnutí Európskej rady v Madride. Symbol € vychádza z gréckeho písmena epsilon a obsahuje prvé písmeno slova „Európa“ a 2 paralelné čiary, ktoré znamenajú stabilitu. Kód ISO pre euro je EUR. Hoci k prechodu na euro došlo takmer pred 20 rokmi, v niektorých krajinách je stále možné zameniť staré národné bankovky a mince za jednotnú európsku menu.

Ďalšie zdroje:

Jednotný trh je vnútorný trh bez hraníc a ďalších obmedzení. Považuje sa za jeden z najväčších úspechov Európy a motorom silnejšieho hospodárstva EÚ. Európska únia umožňuje svojim občanom študovať, žiť, nakupovať, pracovať a stráviť dôchodok v ktorejkoľvek krajine EÚ. Takisto majú možnosť využívať výrobky z celej Európy. Na tento účel zabezpečuje EÚ voľný pohyb tovaru, služieb, kapitálu a osôb na jednotnom vnútornom trhu. Odstránením technických, právnych a byrokratických prekážok umožňuje EÚ občanom aj slobodne obchodovať a podnikať. Jednotný trh regulujú právne predpisy EÚ a od svojho vytvorenia v roku 1993 sa viac otvoril hospodárskej súťaži, vytvoril pracovné miesta a zmiernil mnohé prekážky v oblasti obchodu. Akt o jednotnom trhu sa predložil v dvoch častiach v roku 2011 a 2012 a obsahoval návrhy na intenzívnejšie využívanie možností, ktoré ponúka jednotný trh, v záujme posilnenia zamestnanosti a zlepšenia dôvery v európske podniky.

EÚ takisto buduje úniu kapitálových trhov s cieľom uľahčiť malým podnikom prístup k financovaniu a zatraktívniť Európu v očiach investorov. Navyše, jednotný digitálny trh bude digitalizovať slobody, ktoré prináša jednotný trh EÚ, pričom budú stanovené pravidlá pre telekomunikačné služby, autorské práva a ochranu údajov platné v celej EÚ. Sú však niektoré prekážky, ktoré pretrvávajú a EÚ sa snaží ich ďalej harmonizovať. Napríklad fragmentované daňové systémy jednotlivých krajín; oddelené vnútroštátne trhy v oblasti finančných služieb, energetiky a dopravy; rôznorodé pravidlá, normy a postupy v oblasti elektronického obchodu v jednotlivých krajinách EÚ alebo zložité pravidlá uznávania odborných kvalifikácií.

Ďalšie zdroje:

Právne predpisy – Jednotný trh