Najpopulárnejšie

Rusko je federálna republika o rozlohe asi 17 000 000 km². Je najväčším štátom sveta a rozkladá sa na hranici Európy a Ázie. Štátnym zriadením je poloprezidentskou republikou. Na čele krajiny stojí prezident. Výkonná moc patrí prezidentovi a vláde, pričom prevažuje moc prezidenta. Zákonodarná moc sa delí medzi vládu a dvojkomorový parlament (Federálne zhromaždenie a Štátna duma). Európska únia a Rusko sa navzájom uznávajú ako kľúčoví hráči na medzinárodnej scéne a spolupracujú na témach spoločného záujmu. Menou je ruský rubeľ (RUB). Hlavným mestom je Moskva.

Európsky dvor audítorov sa ako nezávislý externý audítor EÚ stará o záujmy európskych daňových poplatníkov. Nemá zákonné právomoci, ale má za cieľ zlepšiť spravovanie rozpočtu EÚ zo strany Európskej komisie a podáva správy o stave finančných prostriedkov EÚ. Tvoria ho členovia – jeden za každú krajinu EÚ.

Európska únia má v každej členskej krajine svoje zastúpenie a to prostredníctvom zastúpenia Európskej komisie a informačnej kancelárie Európskeho parlamentu. Zastúpenia Komisie úzko spolupracujú s informačnými kanceláriami Európskeho parlamentu s cieľom zviditeľniť inštitúcie a procesy Európskej únie ako celku.

Skupina G-7 bolo zduženie hospodársky najrozvinutejších krajín sveta. G-7 sa schádza od roku 1975 z iniciatívy vtedajšieho spolkového kancelára H. Schmidta a francúzskeho prezidenta V. Giscarda d´Estaigna na pravidelných poradách na úrovni hláv štátov. Predmetom jednaní boli najskôr finančné a menové otázky, postupne ďalšie aktuálne problémy svetovej ekonomiky a globálne politické a ekologické otázky. Skupina vznikla za účelom neformálnych rozhovorov a dodnes sa neinštitucionalizovala.

Zmluva o Ústave pre Európu mala nahradiť zakladajúce zmluvy EÚ jediným textom. Bola podpísaná v Ríme 29. októbra 2004, ale jej ratifikácia nebola úspešná. V národných referendách ju odmietlo Francúzsko a Holandsko. V decembri 2009 podpísali členské krajiny Lisabonskú zmluvu, ktorá vzišla z neúspechu pripravovanej Ústavnej zmluvy.