Maastrichtská zmluva alebo Zmluva o Európskej únii bola podpísaná v Maastrichte (Holandsko) 7. februára 1992 s platnosťou od 1. novembra 1993. Zmluva zahŕňa tri samostatné oblasti (tzv. piliere): Európske spoločenstvá, spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a spoluprácu vlád EÚ v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí.
Zmluva kladie základy hospodárskej a menovej únie a zavádza jednotnú menu a kritéria jej používania. Ďalej ustanovuje právny základ šiestich nových spoločných politík EÚ, posilňuje právomoci Európskeho parlamentu a zavádza pojem Európskeho občianstva. Zmluvou vzniká Výbor regiónov a definuje uplatnenie zásady subsidiarity, podľa ktorej EÚ koná iba keď je to účinnejšie na úrovni EÚ než na vnútroštátnej úrovni. Zmluva o EÚ znamenala začiatok „novej etapy procesu vytvárania stále užšieho zväzku národov Európy“ tým, že predchádzajúcim spoločenstvám dala politický rozmer.
Zmluva zavádza tzv. tri piliere. Prvým sú Európske spoločenstvá čiže tradičné činnosti, ako aj pracovné a rozhodovacie postupy troch pôvodných organizácií EÚ (EHS, Európske spoločenstvo uhlia a ocele a Euratom). Druhým pilierom je Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika, ktorá vzniká s cieľom chrániť spoločné hodnoty, posilňovať bezpečnosť EÚ a zachovať mier v súlade so zásadami OSN. Cieľom je tiež upevňovať demokraciu a právny štát a dodržiavať ľudské práva a základné slobody. Tretím pilierom je spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitosti. Ti je cieľom zabezpečiť bezpečnosť vytvorením pravidiel a kontrolných mechanizmov pre vonkajšie hranice EÚ, bojovať proti terorizmu, organizovanému zločinu, obchodu s drogami a medzinárodným podvodom. Vzniká Európsky policajný úrad (Europol) na výmenu informácií medzi vnútroštátnymi silami a kontrolou nelegálneho prisťahovalectva.
V oblasti hospodárskej a menovej únie prináša zmluva niekoľko noviniek. Krajiny EÚ naďalej koordinujú svoju hospodársku politiku. Zavádza sa spoločná mena EURO a to v troch etapách: liberalizácia pohybu kapitálu, zbližovanie vnútroštátnych hospodárskych politík a vytvorenie jednotnej meny a Európskej centrálnej banky. Zmluva stanovuje kritéria, ktoré musia krajiny splniť pred prijatím spoločnej meny a poskytuje možnosť neúčasti na tretej etape, tzv. opt-out. Čo sa týka spoločných politík, zodpovednosť EÚ sa rozširuje na oblasti: transeurópske siete (TEN), priemyselnú politiku, ochranu spotrebiteľa, vzdelávanie a odbornú prípravu, problematiku mládeže a kultúru. Zmluva tiež zavádza princípy európskeho občianstva. Každý príslušník krajiny EÚ získava právo: na slobodu pohybu a pobytu kdekoľvek v EÚ, voliť a byť volený v európskych a miestnych voľbách, na diplomatickú pomoc a ochranu zo strany veľvyslanectiev a konzulátov iných členských štátov, prekladať petície Európskemu parlamentu a adresovať akékoľvek sťažnosti týkajúce sa nesprávneho administratívneho postupu EÚ európskemu ombudsmanovi.