Rada EÚ (tiež Rada ministrov) združuje ministrov vlád jednotlivých krajín EÚ s cieľom prediskutovať, meniť a prijímať právne predpisy a koordinovať politiky. Ministri majú právomoc zaviazať svoje vlády, aby prijali opatrenia, ktoré dohodli na svojich stretnutiach.
Spolu s Európskym parlamentom je hlavným rozhodovacím orgánom EÚ. Radu EÚ nemá stálych členov. Tvoria ju vždy ministri z každej krajiny EÚ podľa oblasti politiky, o ktorej sa má diskutovať. Predsedníctvo si striedajú krajiny EÚ v intervaloch 6 mesiacov. Rada EÚ vznikla v roku 1958 ako Rada Európskeho hospodárskeho spoločenstva. Sídlom je Brusel, Belgicko.
Rada EÚ má niekoľko úloh a právomocí. Spoločne s Európskym parlamentom prejednáva a prijíma právne predpisy EÚ na základe návrhov Európskej komisie. Koordinuje politiky krajín EÚ. Vypracúva zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ na základe usmernení Európskej Rady. Uzatvára dohody medzi EÚ a inými štátmi alebo medzinárodnými organizáciami. Schvaľuje ročný rozpočet EÚ spoločne s Európskym parlamentom. Rada EÚ nemá stálych členov a stretáva sa v 10 rôznych zloženiach. V závislosti od zloženia Rady vysiela každá krajina ministra zodpovedného za danú oblasť politiky. Napríklad, keď sa koná zasadnutie Rady pre hospodárske a finančné záležitosti (tzv. Rada Ecofin), je prítomný minister financií každej krajiny. Rada ministrov zahraničných vecí má trvalého predsedu. Je ním vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Na obdobie 2014 – 2020 bola na tento post zvolená Federica Mogheriniová. Všetky ďalšie zasadnutia Rady vedie príslušný minister krajiny, ktorá aktuálne predsedá EÚ.
Celkovú konzistentnosť zabezpečuje Rada pre všeobecné záležitosti s podporou Výboru stálych predstaviteľov. Výbor sa skladá zo stálych predstaviteľov jednotlivých krajín pri EÚ, ktorí sú vlastne veľvyslancami krajín pri EÚ. Euroskupina, ktorú tvoria ministri hospodárstva a financií, tvorí platformu pre krajiny eurozóny, ktoré takto koordinujú svoju hospodársku politiku. Stretáva sa deň pred zasadnutím Rady pre hospodárske a finančné záležitosti. O dohodách dosiahnutých na stretnutí sa formálne rozhoduje na Rade nasledujúci deň, pričom o týchto otázkach hlasujú iba ministri krajín eurozóny. Všetky rozpravy a hlasovania sú verejné. Na schválenie rozhodnutí sa zvyčajne vyžaduje kvalifikovaná väčšina: 55 % krajín (zastupujúcich aspoň 65 % celkového počtu obyvateľov EÚ). Na zablokovanie rozhodnutia sú potrebné najmenej 4 krajiny (zastupujúce aspoň 35 % celkového počtu obyvateľov EÚ). Výnimku tvoria citlivé témy ako zahraničná politika, dane, občianstvo, členstvo v EÚ, . Tie si vyžadujú jednomyseľné schválenie (všetky krajiny musia byť za). Jednoduchá väčšina (najmenej 15 členov Rady) sa vyžaduje v prípade procedurálnych a administratívnych otázok.