Najpopulárnejšie

Stredoeurópska dohoda o voľnom obchode (CEFTA) je regionálne hospodárske združenie stredoeurópskych krajín, ktoré nie sú súčasťou Európskej únie. Platí pravidlo, že keď sa CEFTA krajina stane členskou krajinou EÚ, zoskupenia CEFTA opúšťa. Združenie CEFTA vzniklo v roku 1993 a jeho cieľom je postupné odstraňovanie obchodných obmedzení medzi členskými krajinami a vytvorenie pásma voľného obchodu v strednej Európe.

Aktuálne sa práca CEFTA sústreďuje na 4 hlavné priority – podpora obchodu, podpora služieb, investície a transparentnosť. Členské krajiny sa snažia rozvojom obchodu a investícii podporiť spoločensko-ekonomický rozvoj. Zakladajúci krajinami CEFTA boli Česká republika, Maďarsko, Poľsko a Slovensko. Neskôr pristúpili Slovinsko, Rumunsko, Bulharsko, Chorvátsko, Severné Macedónsko, Albánsko, Bosna a Hercegovina, Moldavsko, Čierna Hora, Srbsko a za Kosovo dočasná administratíva OSN (UNMIK). Pre krajiny, ktoré vstúpia do Európskej únie, členstvo v CEFTA zaniká (Česká republika 2004, Maďarsko 2004, Poľsko, Slovensko 2004, Slovinsko 2004, Rumunsko 2007, Bulharsko 2007, Chorvátsko 2013).

Ďalšie zdroje:

Oficiálna stránka – CEFTA

Žaloudek, Karel, 1999. Encyklopedie politiky. Libri, s. 449.

Estónsko je parlamentná republika. Nezávislosť získalo 20. augusta 1991 a posledné ruské jednotky opustili krajinu 31. augusta 1994. Po rokoch sporov podpísali hraničnú dohodu s Ruskom v roku 1995. Predsedu vlády (premiéra) navrhuje prezident a schvaľuje parlament.

Írsko je parlamentná republika, ktorá pozostáva z 26 grófstiev. Predsedu vlády (premiéra), ktorý má výkonnú moc – určí dolná poslanecká snemovňa (Dail) a vymenúva prezident. Hlava štátu (prezident) má prevažne protokolárne právomoci.

Colná únia je forma medzinárodnej ekonomickej integrácie. Krajiny colnej únie vytvárajú jednotné colné a obchodno-politické územia tak, že v prevažnej časti svojho obchodu odstránia clá a obmedzujúce obchodné predpisy. To spravidla vedie k intenzívnejšej obchodnej výmene medzi zoskupenými krajinami. Colná únia by mala uľahčiť obchod medzi členskými krajinami únie, ale zároveň by nemala obmedziť obchod medzi nimi a ostatnými krajinami mimo úniu. Colná únia by preto nemala viesť k zvýšeniu ciel voči krajinám mimo únie.

Za dane a colnú úniu v rámci Európskej únie zodpovedá Generálne riaditeľstvo pre oblasť daňového systému a ciel (TAXUD). Colná únia EÚ vznikla v roku 1968. Odvtedy uľahčuje spoločnostiam z EÚ obchod, harmonizuje clá na tovar z krajín mimo EÚ a pomáha chrániť európskych občanov, zvieratá a životné prostredie tým, že bojuje proti nezákonnému obchodu s ohrozenými druhmi zvierat a predchádza chorobám rastlín a zvierat. V praxi colná únia znamená, že colné orgány všetkých 28 krajín EÚ spolupracujú, ako keby tvorili jeden orgán. V rámci EÚ to znamená, že pri preprave tovaru z jednej krajiny EÚ do druhej sa neplatí žiadne clo. Clo na tovar dovážaný do EÚ tvorí približne 14 % z celkového rozpočtu EÚ a je súčasťou „tradičných vlastných zdrojov“. Na vonkajších hraniciach sa na tovary z krajín mimo EÚ vzťahuje spoločný colný sadzobník a integrovaný colný sadzobník (TARIC).

Sú oblasti, kde colné orgány uplatňujú kontrolu. Spolupracujú s útvarmi v oblasti politiky a imigrácie na odstraňovaní organizovanej trestnej činnosti a terorizmu. Zameriavajú sa na boj proti obchodovaniu s ľuďmi, drogami, zbraňami a falšovaným tovarom a overujú, či osoby s veľkým objemom hotovosti nie sú zapojené do prania špinavých peňazí, daňových únikov alebo dokonca financovania kriminálnych organizácií. Colné orgány EÚ sa takisto zameriavajú na predchádzanie daňovým a colným podvodom zo strany podnikov a jednotlivcov, v dôsledku ktorých prichádzajú vlády členských štátov o dôležité príjmy do rozpočtu.

Ďalšie zdroje:

Európska únia má 24 úradných jazykov. Jednou zo základných zásad EÚ aj viacjazyčnosť. Cieľom tejto politiky je komunikácia s občanmi v ich vlastných jazykoch, ochrana bohatej jazykovej rozmanitosti Európy a podpora jazykového vzdelávania v Európe.