Najpopulárnejšie

Colná únia je forma medzinárodnej ekonomickej integrácie. Krajiny colnej únie vytvárajú jednotné colné a obchodno-politické územia tak, že v prevažnej časti svojho obchodu odstránia clá a obmedzujúce obchodné predpisy. To spravidla vedie k intenzívnejšej obchodnej výmene medzi zoskupenými krajinami. Colná únia by mala uľahčiť obchod medzi členskými krajinami únie, ale zároveň by nemala obmedziť obchod medzi nimi a ostatnými krajinami mimo úniu. Colná únia by preto nemala viesť k zvýšeniu ciel voči krajinám mimo únie.

Za dane a colnú úniu v rámci Európskej únie zodpovedá Generálne riaditeľstvo pre oblasť daňového systému a ciel (TAXUD). Colná únia EÚ vznikla v roku 1968. Odvtedy uľahčuje spoločnostiam z EÚ obchod, harmonizuje clá na tovar z krajín mimo EÚ a pomáha chrániť európskych občanov, zvieratá a životné prostredie tým, že bojuje proti nezákonnému obchodu s ohrozenými druhmi zvierat a predchádza chorobám rastlín a zvierat. V praxi colná únia znamená, že colné orgány všetkých 28 krajín EÚ spolupracujú, ako keby tvorili jeden orgán. V rámci EÚ to znamená, že pri preprave tovaru z jednej krajiny EÚ do druhej sa neplatí žiadne clo. Clo na tovar dovážaný do EÚ tvorí približne 14 % z celkového rozpočtu EÚ a je súčasťou „tradičných vlastných zdrojov“. Na vonkajších hraniciach sa na tovary z krajín mimo EÚ vzťahuje spoločný colný sadzobník a integrovaný colný sadzobník (TARIC).

Sú oblasti, kde colné orgány uplatňujú kontrolu. Spolupracujú s útvarmi v oblasti politiky a imigrácie na odstraňovaní organizovanej trestnej činnosti a terorizmu. Zameriavajú sa na boj proti obchodovaniu s ľuďmi, drogami, zbraňami a falšovaným tovarom a overujú, či osoby s veľkým objemom hotovosti nie sú zapojené do prania špinavých peňazí, daňových únikov alebo dokonca financovania kriminálnych organizácií. Colné orgány EÚ sa takisto zameriavajú na predchádzanie daňovým a colným podvodom zo strany podnikov a jednotlivcov, v dôsledku ktorých prichádzajú vlády členských štátov o dôležité príjmy do rozpočtu.

Ďalšie zdroje:

Eurobarometer je séria prieskumov verejnej mienky. Prieskumy zadáva Európska komisia od roku 1974. Štandardné správy o rôznych oblastiach týkajúcich sa Európskej únie zverejňuje EÚ pravidelne dvakrát do roka (na jeseň a na jar).

Súdny dvor Európskej únie zabezpečuje rovnaký výklad a uplatňovanie právnych predpisov EÚ v každej krajine EÚ. Takisto zabezpečuje dodržiavanie právnych predpisov EÚ zo strany krajín a inštitúcií EÚ.

Jednotný trh je vnútorný trh bez hraníc a ďalších obmedzení. Považuje sa za jeden z najväčších úspechov Európy a motorom silnejšieho hospodárstva EÚ. Európska únia umožňuje svojim občanom študovať, žiť, nakupovať, pracovať a stráviť dôchodok v ktorejkoľvek krajine EÚ. Takisto majú možnosť využívať výrobky z celej Európy. Na tento účel zabezpečuje EÚ voľný pohyb tovaru, služieb, kapitálu a osôb na jednotnom vnútornom trhu. Odstránením technických, právnych a byrokratických prekážok umožňuje EÚ občanom aj slobodne obchodovať a podnikať. Jednotný trh regulujú právne predpisy EÚ a od svojho vytvorenia v roku 1993 sa viac otvoril hospodárskej súťaži, vytvoril pracovné miesta a zmiernil mnohé prekážky v oblasti obchodu. Akt o jednotnom trhu sa predložil v dvoch častiach v roku 2011 a 2012 a obsahoval návrhy na intenzívnejšie využívanie možností, ktoré ponúka jednotný trh, v záujme posilnenia zamestnanosti a zlepšenia dôvery v európske podniky.

EÚ takisto buduje úniu kapitálových trhov s cieľom uľahčiť malým podnikom prístup k financovaniu a zatraktívniť Európu v očiach investorov. Navyše, jednotný digitálny trh bude digitalizovať slobody, ktoré prináša jednotný trh EÚ, pričom budú stanovené pravidlá pre telekomunikačné služby, autorské práva a ochranu údajov platné v celej EÚ. Sú však niektoré prekážky, ktoré pretrvávajú a EÚ sa snaží ich ďalej harmonizovať. Napríklad fragmentované daňové systémy jednotlivých krajín; oddelené vnútroštátne trhy v oblasti finančných služieb, energetiky a dopravy; rôznorodé pravidlá, normy a postupy v oblasti elektronického obchodu v jednotlivých krajinách EÚ alebo zložité pravidlá uznávania odborných kvalifikácií.

Ďalšie zdroje:

Právne predpisy – Jednotný trh

Migrácia označuje presídľovanie obyvateľstva. Rozlišujeme vnútornú migráciu (v rámci štátu) a vonkajšiu (medzi krajinami). Vonkajšia migrácia sa ďalej delí na emigráciu (vysťahovalectvo) a imigráciu (prisťahovalectvo). Môže mať rôzne príčiny ako napr. náboženské, politické, etnické alebo ekonomické. Európa vo svojej histórii zaznamenala niekoľko migračných vĺn. S migračnými pohybmi sa vyrovnávala aj nedávno hlavne v súvislosti s konfliktom v Sýrii. Medzi rokmi 2014 a 2015 sa množstvo utečencov na trase vedúcej cez more z Turecka do Grécka zvýšilo dvadsaťnásobne. EÚ a jej členské štáty hľadajú opatrenia na vytvorenie účinnej európskej migračnej politiky.