Najpopulárnejšie

Euroskepticizmus označuje prístup k európskej integrácii založený na pochybovaní o idei jednotnej Európy. Szczerbiak a Taggart ho pôvodne definovali ako náhodnú a kvalifikovanú, rovnako ako priamu a nekvalifikovanú opozíciu voči procesu európskej integrácie (Taggart – Szczerbiak 2002).

Rozpočet EÚ je financovaný z rôznych zdrojov, napríklad z príspevku vo výške určitého percenta hrubého národného dôchodku každého členského štátu. Prostriedky z rozpočtu sa používajú na rôznorodé ciele, ako napríklad zvyšovanie životných štandardov chudobnejších regiónov a zaistenie potravín bezpečných pre zdravie. O výške rozpočtu a jeho použití rozhodujú na návrh Komisie spoločne Rada a Parlament. Za jeho využívanie zodpovedá Komisia. Krajiny EÚ a Komisia spoločne zodpovedajú za takmer 80 % rozpočtu.

Európska únia má v každej členskej krajine svoje zastúpenie a to prostredníctvom zastúpenia Európskej komisie a informačnej kancelárie Európskeho parlamentu. Zastúpenia Komisie úzko spolupracujú s informačnými kanceláriami Európskeho parlamentu s cieľom zviditeľniť inštitúcie a procesy Európskej únie ako celku.

Proces ustanovenia Európskeho konventu začal Deklaráciou o budúcnosti Európskej únie, ktorá bola súčasťou Zmluvy z Nice z roku 2000. Deklarácia navrhovala pokračovať v procesoch inštitucionálnych reforiem.

Neofunkcionalizmus je jednou z teórii integrácie Európskej únie. Teoretické základy vychádzajú z teórie funkcionalizmu, konkrétne z práce Davida Mitranyho.