Daňová politika v Európskej únii má dve zložky. Priame dane zostávajú vo výlučnej zodpovednosti členských štátov. Nepriame dane sa týkajú voľného pohybu tovarov a slobodného poskytovania služieb na jednotnom trhu. V prvom prípade, nemá EÚ priamy vplyv na výber daní ani určovanie daňových sadzieb. O výške dane ako aj o tom, na čo sa vybrané dane použijú, rozhoduje vláda daného štátu. V druhom prípade však EÚ dohliada na vnútroštátne daňové predpisy v určitých oblastiach – najmä na tie, ktoré sa týkajú obchodných a spotrebiteľských politík EÚ. Cieľom je zabezpečiť: voľný pohyb tovarov, služieb a kapitálu v rámci EÚ (na jednotnom trhu), aby podniky v jednej krajine nemali nespravodlivú výhodu vo vzťahu ku konkurentom v iných krajinách a aby sa daňovými pravidlami nediskriminovali spotrebitelia, pracovníci ani podniky z iných krajín EÚ.

Vďaka jednotnému trhu sa na území EÚ môže voľne obchodovať s tovarom a službami. Aby sa tento obchod uľahčil a aby sa zabránilo narušeniu cezhraničnej hospodárskej súťaže, krajiny EÚ sa dohodli na zosúladení svojich pravidiel upravujúcich zdaňovanie tovaru a služieb. V niektorých oblastiach už platia osobitné dohody – napr. v oblasti dane z pridanej hodnoty (DPH), dane z energetických výrobkov a elektriny, dane z tabaku a alkoholu. Tým, že EÚ koordinuje a harmonizuje predpisy o dani z pridanej hodnoty (DPH) a spotrebných daniach zabezpečuje, aby hospodárska súťaž na vnútornom trhu nebola narušená v dôsledku rozdielov v sadzbách a systémoch nepriamych daní, ktoré by podnikom v jednej krajine poskytovali neférovú výhodu oproti ostatným.

EÚ spolupracuje s členskými krajinami aj na koordinácii hospodárskych politík a daní z príjmov právnických a fyzických osôb. Cieľom je dosiahnuť, aby boli tieto dane spravodlivé, účinné a podporujúce rast. Je to dôležité, pokiaľ ide o dane, ktoré platia ľudia sťahujúci sa do inej krajiny EÚ, alebo podniky, ktoré investujú v iných krajinách. Koordinácia zároveň pomáha predchádzať daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam.

Ďalšie zdroje:

Euractiv.sk – Daňová politika

Srbsko je štát v strede Balkánskeho polostrova o rozlohe asi 88 000 km². Nezávislosť získala krajina v roku 2006. Vzniku samostatného Srbska predchádzal v roku 1991 rozpad Juhoslávie a v roku 2006 odčlenenie Čiernej Hory. Štátnym zriadením je republikou. Hlavou štátu je prezident. Kandidátskou krajinou EÚ je od roku 2012. Menou je srbský dinár (RSD). Hlavným mestom je Belehrad.

Pojem integračné jadro sa vzťahuje na skupinu štátov, ochotných a schopných nadviazať užšiu spoluprácu a byť súčasťou všetkých projektov hlbšej integrácie EÚ.

Vzdelávanie a odborná príprava ako aj politika v oblasti mládeže a športu majú v Európe zásadnú úlohu. Sú vnímané ako oblasti, ktoré podporujú zamestnanosť a rast. Takisto v EÚ posilňujú sociálnu súdržnosť a aktívne občianstvo. EÚ prostredníctvom programov vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu rozvíja a posilňuje európsku dimenziu, podporuje mobilitu a povzbudzuje medzinárodnú spoluprácu.

Kultúra v Európskej únii je založená na oslave rozmanitosti. EÚ sa snaží zachovať spoločné kultúrne dedičstvo Európy a podporovať a propagovať umelecké a tvorivé odvetvia v Európe. Úloha EÚ v oblasti kultúry je vymedzená v článku 167 Zmluvy o fingovaní Európskej únie. EÚ podporuje, koordinuje alebo dopĺňa činnosť členských štátov a snaží sa o zdôrazňovanie spoločného kultúrneho dedičstva Európy.

Osobitné iniciatívy, ako je Európsky rok kultúrneho dedičstva, majú za cieľ túto dynamickú a rozmanitú kultúru sprístupniť všetkým. V mnohých politikách EÚ vrátane vzdelávania, výskumu, sociálnej vecí, regionálneho rozvoja a vonkajších vzťahov existujú kultúrne zložky. Vytváranie a podpora kultúry v dnešnom interaktívnom a globalizovanom svete tiež úzko súvisia s médiami a digitálnymi technológiami. EÚ podporuje politickú spoluprácu v oblasti kultúry medzi národnými vládami a s medzinárodnými organizáciami. Prostredníctvom programu Kreatívna Európa EÚ podporuje európsku kinematografiu a umelecké a tvorivé odvetvia. Cieľom je vytvárať pracovné miesta a rast v Európe, ako aj otvárať nové medzinárodné príležitosti a trhy a získavať publikum.

Každý rok od roku 1985 sa dve európske mestá stanú európskymi hlavnými mestami kultúry. To predstavuje ďalší stimul pre miestne hospodárstva a do popredia stavia miestnych umelcov a jedinečné kultúrne bohatstvo miest. Na Slovensku bolo európske hlavné mesto Košice v roku 2013. Ďalšie európske hlavné mesto kultúry bude Slovensko hostiť v roku 2026 spolu s Fínskom. Výber miest bude prebiehať medzi rokmi 2019 a 2020. EÚ je takisto partnerom filmových festivalov, výstav, koncertov, konferencií, umeleckých cien počas celého roka v rôznych miestach v Európe.

Ďalšie zdroje: