Európska banka pre obnovu a rozvoj (European Bank for Reconstruction and Development – EBRD) je medzinárodná finančná inštitúcia. Vznikla v roku 1990 a sídlo má v Londýne, ale svoje rezidenčné kancelárie má aj v ďalších krajinách svojej pôsobnosti vrátane SR. Slovensko je členom EBRD od roku 1993. Funkciu guvernéra za Slovenskú republiku v EBRD vykonáva minister financií, prípadne guvernér NBS.
Najpopulárnejšie
Výbor NR SR pre európske záležitosti
Národná rada Slovenskej republiky (NR SR) je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky. Jej pôsobnosť sa člení na oblasti v oblasti zákonodarstva, kontroly a oblasť vnútornej a zahraničnej politiky. Od vstupu do Európskej únie, došlo v legislatívnom procese k zmene postavenia Národnej rady. Výkon časti zákonodarných právomocí preniesla Slovenská republika na Európske spoločenstvá a Európsku úniu (článok 7, odstavec 2 Ústavy SR). Záležitosti súvisiace s členstvom v Európskej únii má od roku 2004 na starosti jeden z Výborov NR SR, Výbor pre európske záležitosti.
Zmluva z Nice
Zmluva z Nice bola podpísaná v Nice (Francúzsko) 26. februára 2001 a nadobudla účinnosť 1. apríla 2003. Zmluva mení Zmluvu o Európskej únii (ZEÚ) a Zmluvu o fungovaní Európskej únie a pripravuje EÚ na najväčšie jednorazové rozšírenie v roku 2004, kedy EÚ prijíma 10 nových členských krajín a ďalšie rozšírenie v roku 2007.
Maroš Šefčovič
Maroš Šefčovič (1966) je slovenský kariérny diplomat a politik, ktorý aktuálne zastáva pozíciu podpredsedu Európskej komisie (2014 – 2019). Na starosti má oblasť Energetickej únie, kde prepája prácu 14 komisárov pre oblasti ako energetika, klimatické zmeny či doprava.
Fiškálna / rozpočtová politika EÚ
Rozpočet EÚ je financovaný z rôznych zdrojov, napríklad z príspevku vo výške určitého percenta hrubého národného dôchodku každého členského štátu. Prostriedky z rozpočtu sa používajú na rôznorodé ciele, ako napríklad zvyšovanie životných štandardov chudobnejších regiónov a zaistenie potravín bezpečných pre zdravie. O výške rozpočtu a jeho použití rozhodujú na návrh Komisie spoločne Rada a Parlament. Za jeho využívanie zodpovedá Komisia. Krajiny EÚ a Komisia spoločne zodpovedajú za takmer 80 % rozpočtu.