Politika zamestnanosti a sociálnych vecí EÚ má ambíciu riešiť výzvy, ktoré ovplyvňujú život Európanov ako technologický pokrok, globalizácia a demografické zmeny. Cieľom európskej politiky v oblasti zamestnanosti, sociálnych záležitostí a rovnosti príležitostí je zlepšovať životné podmienky cez podporu zamestnanosti, udržateľného rastu a väčšej sociálnej súdržnosti. EÚ usiluje o sociálnu zmenu a chce zvyšovať zamestnanosť a mobilitu pracovníkov. Usiluje skvalitňovať pracovné miesta a pracovné podmienky, informovať pracovníkov a viesť s nimi konzultácie, bojovať proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, podporovať rovnaké príležitosti a odstraňovať diskrimináciu či modernizovať systémy sociálnej ochrany.

Prostredníctvom Európskeho piliera sociálnych práv z roku 2017 chráni EÚ práva občanov tým, že zabezpečuje rovnosť príležitostí a prístup na trh práce, spravodlivé pracovné podmienky a sociálnu ochranu a začleňovanie. Dodržiavanie týchto práv a zásad je spoločnou úlohou európskych inštitúcii, členských štátov a sociálnych partnerov. Výzvou zostáva napr. rozdiel medzi priemerným zárobkom mužov a žien. Priemerný zárobok žien na Slovensku je za rok 2018 o 19 percent nižší, než priemerný zárobok mužov. Priemer EÚ je 16,2 percenta.

V oblasti zamestnanosti zaručujú právne predpisy EÚ minimálnu úroveň ochrany každému, kto pracuje alebo žije v Európskej únii. Cieľom je aj uľahčiť občanom EÚ život a prácu v iných krajinách EÚ a zároveň chrániť ich práva sociálneho zabezpečenia, ako sú právo na zdravotné poistenie a dávky. Každý zamestnanec v EÚ má minimálne práva ako zdravie a bezpečnosť pri práci, rovnosť príležitosti pre mužov aj ženy, ochrana proti diskriminácii a v oblasti pracovnoprávnych vzťahov. Tieto práva sú zakotvené v pracovnoprávnych predpisoch EÚ (smerniciach) a členské štáty EÚ musia zabezpečiť ich ochranu v rámci svojich vnútroštátnych právnych systémov. Témou zostáva napr. koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia. Aktuálne platná legislatíva je stará už 15 rokov. Podľa mnohých už nereaguje dobre na dnešnú realitu, umožňuje podvody a v niektorých prípadoch je nevymáhateľná. Úprava je kontroverzná a v tieni rakúskej indexácie príspevku na deti. Rozhodnú o nej až noví europoslanci po májových eurovoľbách.

Ďalšie zdroje:

Výsledky volieb bývajú oficiálne vyhlásené až po uzavretí všetkých volebných miestností v Európe. Pri posledných voľbách v roku 2019 zatvárali posledné volebné miestnosti v nedeľu 26. mája 2019 v Taliansku o 23.00 hodine. Z volieb vyšiel ako najsilnejší Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (Kresťanských demokratov) so 179 mandátmi. Účasť vo voľbách bola 50,97 %.

Dodržiavanie ľudských práv a dôstojnosti, zásady slobody, demokracie, rovnosti a právneho štátu sú spoločnými hodnotami všetkých členských štátov Európskej únie. Takisto usmerňujú činnosť EÚ v rámci jej hraníc aj mimo nich. V EÚ preto rozlišujeme dve hlavné línie politiky a opatrení v oblasti ľudských práv. Jednou je ochrana základných ľudských práv občanov EÚ a druhá spočíva v podpore ľudských práv a ľudskej dôstojnosti na celom svete.

Európska banka pre obnovu a rozvoj (European Bank for Reconstruction and Development – EBRD) je medzinárodná finančná inštitúcia. Vznikla v roku 1990 a sídlo má v Londýne, ale svoje rezidenčné kancelárie má aj v ďalších krajinách svojej pôsobnosti vrátane SR. Slovensko je členom EBRD od roku 1993. Funkciu guvernéra za Slovenskú republiku v EBRD vykonáva minister financií, prípadne guvernér NBS.

Energetická politika EÚ usiluje o zaisenie efektívne fungovanie energetického trhu. Zároveň podporuje prepájanie energetických sietí a energetickú účinnosť. EÚ aktívne podporuje prechod Európy na nízkouhlíkovú spoločnosť. Aktualizuje svoje pravidlá s cieľom uľahčiť potrebné súkromné a verejné investície do prechodu na čistú energiu. To by bolo prínosom pre planétu, hospodárstvo aj spotrebiteľov. Cieľom prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo je vytvoriť udržateľný energetický sektor, ktorý stimuluje rast, inovácie a zamestnanosť a zároveň zlepšuje kvalitu života.

Energetická politika sa zameriava na všetky zdroje energie od fosílnych palív cez atómovú energiu až po obnoviteľné zdroje (solárna energia, veterná energia, biomasa, geotermálna energia, hydroelektrická energia a prílivová energia). Čoraz očividnejšia zmena klímy a rastúca závislosť od energií zvýraznili odhodlanie EÚ stať sa postupne nízkouhlíkovým hospodárstvom a zabezpečiť, aby spotrebovaná energia bola bezpečná, chránená, konkurencieschopná, vyrábaná lokálne a udržateľná. Vďaka efektívnejšiemu a koordinovanému prístupu EÚ má boj proti zmene klímy vplyv na celý kontinent. V článku 194 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa uvádza osobitný právny základ v oblasti energetiky, ktorý sa zakladá na spoločných právomociach EÚ a jej členských štátov.

Prostredníctvom európskej energetickej únie zabezpečuje EÚ väčšiu súdržnosť vo všetkých oblastiach politiky. Usiluje o to, aby sa dosiahlo vytvorenie spoľahlivého, cenovo dostupného a udržateľného energetického systému. Stratégia energetickej únie EÚ má päť základných rozmerov – 1) bezpečnosť, solidarita a dôvera, 2) plne integrovaný vnútorný trh s energiou, 3) energetická účinnosť, 4) opatrenia v oblasti klímy a dekarbonizácie hospodárstva a 5) výskum, inovácie a konkurencieschopnosť. EÚ takisto poskytuje rôzne možnosti financovania a systémy poskytovania úverov s cieľom pomôcť podnikom a regiónom úspešne realizovať energetické projekty. Na medzinárodnej scéne zohráva EÚ v oblasti energetickej politiky tiež dôležitú úlohu. Spolupracuje s ostatnými krajinami, regiónmi a medzinárodnými organizáciami na riešení energetických problémov.

Ďalšie zdroje: