Výsledky volieb bývajú oficiálne vyhlásené až po uzavretí všetkých volebných miestností v Európe. Pri posledných voľbách v roku 2019 zatvárali posledné volebné miestnosti v nedeľu 26. mája 2019 v Taliansku o 23.00 hodine. Z volieb vyšiel ako najsilnejší Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (Kresťanských demokratov) so 179 mandátmi. Účasť vo voľbách bola 50,97 %.
Najpopulárnejšie
Maroš Šefčovič
Maroš Šefčovič (1966) je slovenský kariérny diplomat a politik, ktorý aktuálne zastáva pozíciu podpredsedu Európskej komisie (2014 – 2019). Na starosti má oblasť Energetickej únie, kde prepája prácu 14 komisárov pre oblasti ako energetika, klimatické zmeny či doprava.
Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBRD)
Európska banka pre obnovu a rozvoj (European Bank for Reconstruction and Development – EBRD) je medzinárodná finančná inštitúcia. Vznikla v roku 1990 a sídlo má v Londýne, ale svoje rezidenčné kancelárie má aj v ďalších krajinách svojej pôsobnosti vrátane SR. Slovensko je členom EBRD od roku 1993. Funkciu guvernéra za Slovenskú republiku v EBRD vykonáva minister financií, prípadne guvernér NBS.
Životné prostredie
Environmentálne normy EÚ, ktoré sa rozvíjali niekoľko desaťročí, patria medzi najprísnejšie na svete. Politika v oblasti životného prostredia usmerňuje hospodárstvo EÚ, aby bolo šetrnejšie k životnému prostrediu, chránilo prírodné zdroje a zachovávalo zdravie ľudí. Zakladá sa na článku 11 a článkoch 191 až 193 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Udržateľný rozvoj je zastrešujúcim cieľom EÚ, ktorá sa zasadzuje za „vysokú úroveň ochrany a zlepšovania kvality životného prostredia“ (článok 3 Zmluvy o Európskej únii).
Energetická politika
Energetická politika EÚ usiluje o zaisenie efektívne fungovanie energetického trhu. Zároveň podporuje prepájanie energetických sietí a energetickú účinnosť. EÚ aktívne podporuje prechod Európy na nízkouhlíkovú spoločnosť. Aktualizuje svoje pravidlá s cieľom uľahčiť potrebné súkromné a verejné investície do prechodu na čistú energiu. To by bolo prínosom pre planétu, hospodárstvo aj spotrebiteľov. Cieľom prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo je vytvoriť udržateľný energetický sektor, ktorý stimuluje rast, inovácie a zamestnanosť a zároveň zlepšuje kvalitu života.
Energetická politika sa zameriava na všetky zdroje energie od fosílnych palív cez atómovú energiu až po obnoviteľné zdroje (solárna energia, veterná energia, biomasa, geotermálna energia, hydroelektrická energia a prílivová energia). Čoraz očividnejšia zmena klímy a rastúca závislosť od energií zvýraznili odhodlanie EÚ stať sa postupne nízkouhlíkovým hospodárstvom a zabezpečiť, aby spotrebovaná energia bola bezpečná, chránená, konkurencieschopná, vyrábaná lokálne a udržateľná. Vďaka efektívnejšiemu a koordinovanému prístupu EÚ má boj proti zmene klímy vplyv na celý kontinent. V článku 194 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa uvádza osobitný právny základ v oblasti energetiky, ktorý sa zakladá na spoločných právomociach EÚ a jej členských štátov.
Prostredníctvom európskej energetickej únie zabezpečuje EÚ väčšiu súdržnosť vo všetkých oblastiach politiky. Usiluje o to, aby sa dosiahlo vytvorenie spoľahlivého, cenovo dostupného a udržateľného energetického systému. Stratégia energetickej únie EÚ má päť základných rozmerov – 1) bezpečnosť, solidarita a dôvera, 2) plne integrovaný vnútorný trh s energiou, 3) energetická účinnosť, 4) opatrenia v oblasti klímy a dekarbonizácie hospodárstva a 5) výskum, inovácie a konkurencieschopnosť. EÚ takisto poskytuje rôzne možnosti financovania a systémy poskytovania úverov s cieľom pomôcť podnikom a regiónom úspešne realizovať energetické projekty. Na medzinárodnej scéne zohráva EÚ v oblasti energetickej politiky tiež dôležitú úlohu. Spolupracuje s ostatnými krajinami, regiónmi a medzinárodnými organizáciami na riešení energetických problémov.
Ďalšie zdroje: