Fouchetove plány boli neúspešnou ambíciou o vývoj smerom k politickej únii začiatkom 60tych rokov. Generál de Gaulle bol zástancom konfederatívnej alebo medzivládnej organizácie vzťahov v rámci Európy a už v roku 1959 sa pokúsil tieto svoje predstavy presadiť návrhom pravidelných stretnutí ministrov zahraničných vecí členských krajín EHS.
Na druhej strane, luxemburský minister zahraničných vecí Joseph Luns sa obával nemecko-francúzskej dominancie na kontinente a presadzoval účasť Veľkej Británie. Pre definovanie ďalšej spolupráce vznikla komisia, ktorá mala preskúmať možnosti užšej politickej spolupráce. Na jej čele stál bývalý francúzsky veľvyslanec v Dánsku Christian Fouchet.
Na jeseň 1961 začala Fouchetom vedená komisia skúmať francúzsky návrh na vytvorenie únie štátov. Výsledky svojej práce komisia predložila v novembri 1961. Správa navrhovala jednomyseľnosť rozhodnutí Rady ministrov, založenie medzivládnej Politickej komisie sídliacej v Paríži, vznik štyroch medzivládnych výborov a na parlamentnej rovine malo byť zhromaždenie Spoločenstva zložené zo zástupcov národných parlamentov. Tieto návrhy sa však v jednotlivých členských štátoch stretli s nesúhlasom. Plán nebol nakoniec prijatý najmä kvôli nevôli Belgičanov a Holanďanov, ktorí sa obávali prílišného nárastu vplyvu Francúzska. Návrh by, podľa belgického ministra zahraničných vecí Paula-Henryho Spaaka, viedol k oslabeniu euroatlantického spojenectva a prikláňal sa k účasti Británie v jednaniach o politickej únii. Francúzsko bolo ochotné pristúpiť na úpravy svojho plánu v súvislosti s posilnením euroatlantickej kooperácie, ale účasť Británie pripustiť nechcelo. Plány skončili neúspechom najmä kvôli nesúhlasu malých štátov, ktoré sa obávali francúzskej prevahy v Európe.