Najpopulárnejšie

Lobizmom sa označuje ovplyvňovanie zákonodarcov, ministrov a ďalších úradníkov istou záujmovou skupinou smerom k rozhodnutiu v jej prospech. Termín vznikol podľa názvu vstupnej haly vo Washingtone, kde sa v 19. storočí schádzali členovia Kongresu a kde ich navštevovali zástupcovia podnikateľov a rôznych záujmových skupín. Lobizmus je bežnou praxou na národnej aj európskej úrovni. V roku 2008 schválil Európsky parlament pravidlá pre lobovanie v európskych inštitúciách a EÚ zaviedla verejný register lobistov.

Politika zamestnanosti a sociálnych vecí EÚ má ambíciu riešiť výzvy, ktoré ovplyvňujú život Európanov ako technologický pokrok, globalizácia a demografické zmeny. Cieľom európskej politiky v oblasti zamestnanosti, sociálnych záležitostí a rovnosti príležitostí je zlepšovať životné podmienky cez podporu zamestnanosti, udržateľného rastu a väčšej sociálnej súdržnosti. EÚ usiluje o sociálnu zmenu a chce zvyšovať zamestnanosť a mobilitu pracovníkov. Usiluje skvalitňovať pracovné miesta a pracovné podmienky, informovať pracovníkov a viesť s nimi konzultácie, bojovať proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, podporovať rovnaké príležitosti a odstraňovať diskrimináciu či modernizovať systémy sociálnej ochrany.

Prostredníctvom Európskeho piliera sociálnych práv z roku 2017 chráni EÚ práva občanov tým, že zabezpečuje rovnosť príležitostí a prístup na trh práce, spravodlivé pracovné podmienky a sociálnu ochranu a začleňovanie. Dodržiavanie týchto práv a zásad je spoločnou úlohou európskych inštitúcii, členských štátov a sociálnych partnerov. Výzvou zostáva napr. rozdiel medzi priemerným zárobkom mužov a žien. Priemerný zárobok žien na Slovensku je za rok 2018 o 19 percent nižší, než priemerný zárobok mužov. Priemer EÚ je 16,2 percenta.

V oblasti zamestnanosti zaručujú právne predpisy EÚ minimálnu úroveň ochrany každému, kto pracuje alebo žije v Európskej únii. Cieľom je aj uľahčiť občanom EÚ život a prácu v iných krajinách EÚ a zároveň chrániť ich práva sociálneho zabezpečenia, ako sú právo na zdravotné poistenie a dávky. Každý zamestnanec v EÚ má minimálne práva ako zdravie a bezpečnosť pri práci, rovnosť príležitosti pre mužov aj ženy, ochrana proti diskriminácii a v oblasti pracovnoprávnych vzťahov. Tieto práva sú zakotvené v pracovnoprávnych predpisoch EÚ (smerniciach) a členské štáty EÚ musia zabezpečiť ich ochranu v rámci svojich vnútroštátnych právnych systémov. Témou zostáva napr. koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia. Aktuálne platná legislatíva je stará už 15 rokov. Podľa mnohých už nereaguje dobre na dnešnú realitu, umožňuje podvody a v niektorých prípadoch je nevymáhateľná. Úprava je kontroverzná a v tieni rakúskej indexácie príspevku na deti. Rozhodnú o nej až noví europoslanci po májových eurovoľbách.

Ďalšie zdroje:

Výsledky volieb bývajú oficiálne vyhlásené až po uzavretí všetkých volebných miestností v Európe. Pri posledných voľbách v roku 2019 zatvárali posledné volebné miestnosti v nedeľu 26. mája 2019 v Taliansku o 23.00 hodine. Z volieb vyšiel ako najsilnejší Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (Kresťanských demokratov) so 179 mandátmi. Účasť vo voľbách bola 50,97 %.

Západoeurópska únia (ZEÚ) bol vojenský blok kolektívnej sebaobrany západoeurópskych krajín. Vznikla v roku 1955 transformáciou Bruselskej zmluvy (1948).

Národná rada Slovenskej republiky (NR SR) je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky. Jej pôsobnosť sa člení na oblasti v oblasti zákonodarstva, kontroly a oblasť vnútornej a zahraničnej politiky. Od vstupu do Európskej únie, došlo v legislatívnom procese k zmene postavenia Národnej rady. Výkon časti zákonodarných právomocí preniesla Slovenská republika na Európske spoločenstvá a Európsku úniu (článok 7, odstavec 2 Ústavy SR). Záležitosti súvisiace s členstvom v Európskej únii má od roku 2004 na starosti jeden z Výborov NR SR, Výbor pre európske záležitosti.