Ján Figeľ (1960) je slovenský politik a historicky prvý slovenský eurokomisár. Od mája 2016 je osobitným vyslancom pre podporu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ.

Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) existuje od roku 1962 a predstavuje jednu zo supranacionálnych politických oblasti EÚ. O právomoci pri jej rozhodovaní sa delia členské štáty a EÚ. Patrí k významným politickým oblastiam EÚ a je najdlhšie fungujúcou spoločnou politikou EÚ.

Rozpočet EÚ je financovaný z rôznych zdrojov, napríklad z príspevku vo výške určitého percenta hrubého národného dôchodku každého členského štátu. Prostriedky z rozpočtu sa používajú na rôznorodé ciele, ako napríklad zvyšovanie životných štandardov chudobnejších regiónov a zaistenie potravín bezpečných pre zdravie. O výške rozpočtu a jeho použití rozhodujú na návrh Komisie spoločne Rada a Parlament. Za jeho využívanie zodpovedá Komisia. Krajiny EÚ a Komisia spoločne zodpovedajú za takmer 80 % rozpočtu.

Skupina G-7 bolo zduženie hospodársky najrozvinutejších krajín sveta. G-7 sa schádza od roku 1975 z iniciatívy vtedajšieho spolkového kancelára H. Schmidta a francúzskeho prezidenta V. Giscarda d´Estaigna na pravidelných poradách na úrovni hláv štátov. Predmetom jednaní boli najskôr finančné a menové otázky, postupne ďalšie aktuálne problémy svetovej ekonomiky a globálne politické a ekologické otázky. Skupina vznikla za účelom neformálnych rozhovorov a dodnes sa neinštitucionalizovala.

Občianstvo EÚ je jedným z práv občanov ktorejkoľvek členskej krajiny Únie. Občania krajín EÚ sú automaticky aj občanmi Únie. Ako občan EÚ má každý dôležité práva aj povinnosti. Práva občana EÚ uvádza Zmluva o fungovaní Európskej únie (článok 20) a Charta základných práv (kapitola V). Na zvýšenie informovanosti o občianstve EÚ medzi verejnosťou a vnútroštátnymi orgánmi Komisia pravidelne uverejňuje správu o občianstve EÚ.

Ako občan EÚ má každý právo žiť a pohybovať sa v rámci Únie bez toho, aby bol diskriminovaný na základe štátnej príslušnosti. Usadiť sa môže v ktorejkoľvek krajine EÚ, ak splní určité podmienky, v závislosti od toho, či pracuje, študuje atď. Každý občan EÚ má právo voliť a byť volený do Európskeho parlamentu alebo do orgánov miestnej samosprávy v členskom štáte EÚ, v ktorom má bydlisko, za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci tohto štátu. Ak ste v tretej krajine a potrebujete pomoc, máte ako občan Únie právo na to, aby vám konzulárnu ochranu poskytli diplomatické alebo konzulárne úrady ktorejkoľvek inej krajiny EÚ, ak sa v tejto krajine nenachádza veľvyslanectvo alebo konzulát vašej krajiny. O pomoc môžete požiadať v situáciách, ako je napríklad smrť, nehoda alebo ochorenie, zatknutie či zadržanie, násilný trestný čin a repatriácia.

Občania sa vedia zapojiť aj do tvorby európskych politík. Prostredníctvom európskej iniciatívy občanov môžu občania vyzvať Európsku komisiu, aby vypracovala návrh právneho aktu. Iniciatívu musí podporiť najmenej 1 milión osôb z aspoň jednej štvrtiny krajín EÚ (čo je v súčasnosti 7 krajín). Okrem toho má EÚ ďalšie dva programy, cez ktoré usiluje zapojiť občanov do tvorby politík a demokracie. Program Európa pre občanov (2014 – 2020) má za cieľ zlepšiť povedomie ľudí o EÚ, jej histórii a rozmanitosti; rozšíriť ich vedomosti o právach vyplývajúcich z európskeho občianstva a zvýšiť demokratickú účasť na úrovni EÚ. Program Práva, rovnosť a občianstvo (2014 – 2020) financuje projekty na podporu rovnosti a základných práv, zlepšenie znalostí o právach vyplývajúcich z občianstva EÚ a zvýšenie aktívnej úlohy občanov v demokratických záležitostiach na úrovni EÚ.

Ďalšie zdroje: