Najpopulárnejšie

Daňová politika v Európskej únii má dve zložky. Priame dane zostávajú vo výlučnej zodpovednosti členských štátov. Nepriame dane sa týkajú voľného pohybu tovarov a slobodného poskytovania služieb na jednotnom trhu. V prvom prípade, nemá EÚ priamy vplyv na výber daní ani určovanie daňových sadzieb. O výške dane ako aj o tom, na čo sa vybrané dane použijú, rozhoduje vláda daného štátu. V druhom prípade však EÚ dohliada na vnútroštátne daňové predpisy v určitých oblastiach – najmä na tie, ktoré sa týkajú obchodných a spotrebiteľských politík EÚ. Cieľom je zabezpečiť: voľný pohyb tovarov, služieb a kapitálu v rámci EÚ (na jednotnom trhu), aby podniky v jednej krajine nemali nespravodlivú výhodu vo vzťahu ku konkurentom v iných krajinách a aby sa daňovými pravidlami nediskriminovali spotrebitelia, pracovníci ani podniky z iných krajín EÚ.

Vďaka jednotnému trhu sa na území EÚ môže voľne obchodovať s tovarom a službami. Aby sa tento obchod uľahčil a aby sa zabránilo narušeniu cezhraničnej hospodárskej súťaže, krajiny EÚ sa dohodli na zosúladení svojich pravidiel upravujúcich zdaňovanie tovaru a služieb. V niektorých oblastiach už platia osobitné dohody – napr. v oblasti dane z pridanej hodnoty (DPH), dane z energetických výrobkov a elektriny, dane z tabaku a alkoholu. Tým, že EÚ koordinuje a harmonizuje predpisy o dani z pridanej hodnoty (DPH) a spotrebných daniach zabezpečuje, aby hospodárska súťaž na vnútornom trhu nebola narušená v dôsledku rozdielov v sadzbách a systémoch nepriamych daní, ktoré by podnikom v jednej krajine poskytovali neférovú výhodu oproti ostatným.

EÚ spolupracuje s členskými krajinami aj na koordinácii hospodárskych politík a daní z príjmov právnických a fyzických osôb. Cieľom je dosiahnuť, aby boli tieto dane spravodlivé, účinné a podporujúce rast. Je to dôležité, pokiaľ ide o dane, ktoré platia ľudia sťahujúci sa do inej krajiny EÚ, alebo podniky, ktoré investujú v iných krajinách. Koordinácia zároveň pomáha predchádzať daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam.

Ďalšie zdroje:

Euractiv.sk – Daňová politika

Euroskepticizmus označuje prístup k európskej integrácii založený na pochybovaní o idei jednotnej Európy. Szczerbiak a Taggart ho pôvodne definovali ako náhodnú a kvalifikovanú, rovnako ako priamu a nekvalifikovanú opozíciu voči procesu európskej integrácie (Taggart – Szczerbiak 2002).

Občianstvo EÚ je jedným z práv občanov ktorejkoľvek členskej krajiny Únie. Občania krajín EÚ sú automaticky aj občanmi Únie. Ako občan EÚ má každý dôležité práva aj povinnosti. Práva občana EÚ uvádza Zmluva o fungovaní Európskej únie (článok 20) a Charta základných práv (kapitola V). Na zvýšenie informovanosti o občianstve EÚ medzi verejnosťou a vnútroštátnymi orgánmi Komisia pravidelne uverejňuje správu o občianstve EÚ.

Ako občan EÚ má každý právo žiť a pohybovať sa v rámci Únie bez toho, aby bol diskriminovaný na základe štátnej príslušnosti. Usadiť sa môže v ktorejkoľvek krajine EÚ, ak splní určité podmienky, v závislosti od toho, či pracuje, študuje atď. Každý občan EÚ má právo voliť a byť volený do Európskeho parlamentu alebo do orgánov miestnej samosprávy v členskom štáte EÚ, v ktorom má bydlisko, za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci tohto štátu. Ak ste v tretej krajine a potrebujete pomoc, máte ako občan Únie právo na to, aby vám konzulárnu ochranu poskytli diplomatické alebo konzulárne úrady ktorejkoľvek inej krajiny EÚ, ak sa v tejto krajine nenachádza veľvyslanectvo alebo konzulát vašej krajiny. O pomoc môžete požiadať v situáciách, ako je napríklad smrť, nehoda alebo ochorenie, zatknutie či zadržanie, násilný trestný čin a repatriácia.

Občania sa vedia zapojiť aj do tvorby európskych politík. Prostredníctvom európskej iniciatívy občanov môžu občania vyzvať Európsku komisiu, aby vypracovala návrh právneho aktu. Iniciatívu musí podporiť najmenej 1 milión osôb z aspoň jednej štvrtiny krajín EÚ (čo je v súčasnosti 7 krajín). Okrem toho má EÚ ďalšie dva programy, cez ktoré usiluje zapojiť občanov do tvorby politík a demokracie. Program Európa pre občanov (2014 – 2020) má za cieľ zlepšiť povedomie ľudí o EÚ, jej histórii a rozmanitosti; rozšíriť ich vedomosti o právach vyplývajúcich z európskeho občianstva a zvýšiť demokratickú účasť na úrovni EÚ. Program Práva, rovnosť a občianstvo (2014 – 2020) financuje projekty na podporu rovnosti a základných práv, zlepšenie znalostí o právach vyplývajúcich z občianstva EÚ a zvýšenie aktívnej úlohy občanov v demokratických záležitostiach na úrovni EÚ.

Ďalšie zdroje:

Ján Figeľ (1960) je slovenský politik a historicky prvý slovenský eurokomisár. Od mája 2016 je osobitným vyslancom pre podporu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ.

Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) je samostatným úradom Európskej komisie. Jeho cieľom je vyšetrovať podvody v súvislosti s rozpočtom EÚ, korupciu a závažné porušenia pravidiel v rámci európskych inštitúcií.