Rozpočet EÚ je financovaný z rôznych zdrojov, napríklad z príspevku vo výške určitého percenta hrubého národného dôchodku každého členského štátu. Prostriedky z rozpočtu sa používajú na rôznorodé ciele, ako napríklad zvyšovanie životných štandardov chudobnejších regiónov a zaistenie potravín bezpečných pre zdravie. O výške rozpočtu a jeho použití rozhodujú na návrh Komisie spoločne Rada a Parlament. Za jeho využívanie zodpovedá Komisia. Krajiny EÚ a Komisia spoločne zodpovedajú za takmer 80 % rozpočtu.
Najpopulárnejšie
Daňová politika
Daňová politika v Európskej únii má dve zložky. Priame dane zostávajú vo výlučnej zodpovednosti členských štátov. Nepriame dane sa týkajú voľného pohybu tovarov a slobodného poskytovania služieb na jednotnom trhu. V prvom prípade, nemá EÚ priamy vplyv na výber daní ani určovanie daňových sadzieb. O výške dane ako aj o tom, na čo sa vybrané dane použijú, rozhoduje vláda daného štátu. V druhom prípade však EÚ dohliada na vnútroštátne daňové predpisy v určitých oblastiach – najmä na tie, ktoré sa týkajú obchodných a spotrebiteľských politík EÚ. Cieľom je zabezpečiť: voľný pohyb tovarov, služieb a kapitálu v rámci EÚ (na jednotnom trhu), aby podniky v jednej krajine nemali nespravodlivú výhodu vo vzťahu ku konkurentom v iných krajinách a aby sa daňovými pravidlami nediskriminovali spotrebitelia, pracovníci ani podniky z iných krajín EÚ.
Vďaka jednotnému trhu sa na území EÚ môže voľne obchodovať s tovarom a službami. Aby sa tento obchod uľahčil a aby sa zabránilo narušeniu cezhraničnej hospodárskej súťaže, krajiny EÚ sa dohodli na zosúladení svojich pravidiel upravujúcich zdaňovanie tovaru a služieb. V niektorých oblastiach už platia osobitné dohody – napr. v oblasti dane z pridanej hodnoty (DPH), dane z energetických výrobkov a elektriny, dane z tabaku a alkoholu. Tým, že EÚ koordinuje a harmonizuje predpisy o dani z pridanej hodnoty (DPH) a spotrebných daniach zabezpečuje, aby hospodárska súťaž na vnútornom trhu nebola narušená v dôsledku rozdielov v sadzbách a systémoch nepriamych daní, ktoré by podnikom v jednej krajine poskytovali neférovú výhodu oproti ostatným.
EÚ spolupracuje s členskými krajinami aj na koordinácii hospodárskych politík a daní z príjmov právnických a fyzických osôb. Cieľom je dosiahnuť, aby boli tieto dane spravodlivé, účinné a podporujúce rast. Je to dôležité, pokiaľ ide o dane, ktoré platia ľudia sťahujúci sa do inej krajiny EÚ, alebo podniky, ktoré investujú v iných krajinách. Koordinácia zároveň pomáha predchádzať daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam.
Ďalšie zdroje:
Občianstvo EÚ
Občianstvo EÚ je jedným z práv občanov ktorejkoľvek členskej krajiny Únie. Občania krajín EÚ sú automaticky aj občanmi Únie. Ako občan EÚ má každý dôležité práva aj povinnosti. Práva občana EÚ uvádza Zmluva o fungovaní Európskej únie (článok 20) a Charta základných práv (kapitola V). Na zvýšenie informovanosti o občianstve EÚ medzi verejnosťou a vnútroštátnymi orgánmi Komisia pravidelne uverejňuje správu o občianstve EÚ.
Ako občan EÚ má každý právo žiť a pohybovať sa v rámci Únie bez toho, aby bol diskriminovaný na základe štátnej príslušnosti. Usadiť sa môže v ktorejkoľvek krajine EÚ, ak splní určité podmienky, v závislosti od toho, či pracuje, študuje atď. Každý občan EÚ má právo voliť a byť volený do Európskeho parlamentu alebo do orgánov miestnej samosprávy v členskom štáte EÚ, v ktorom má bydlisko, za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci tohto štátu. Ak ste v tretej krajine a potrebujete pomoc, máte ako občan Únie právo na to, aby vám konzulárnu ochranu poskytli diplomatické alebo konzulárne úrady ktorejkoľvek inej krajiny EÚ, ak sa v tejto krajine nenachádza veľvyslanectvo alebo konzulát vašej krajiny. O pomoc môžete požiadať v situáciách, ako je napríklad smrť, nehoda alebo ochorenie, zatknutie či zadržanie, násilný trestný čin a repatriácia.
Občania sa vedia zapojiť aj do tvorby európskych politík. Prostredníctvom európskej iniciatívy občanov môžu občania vyzvať Európsku komisiu, aby vypracovala návrh právneho aktu. Iniciatívu musí podporiť najmenej 1 milión osôb z aspoň jednej štvrtiny krajín EÚ (čo je v súčasnosti 7 krajín). Okrem toho má EÚ ďalšie dva programy, cez ktoré usiluje zapojiť občanov do tvorby politík a demokracie. Program Európa pre občanov (2014 – 2020) má za cieľ zlepšiť povedomie ľudí o EÚ, jej histórii a rozmanitosti; rozšíriť ich vedomosti o právach vyplývajúcich z európskeho občianstva a zvýšiť demokratickú účasť na úrovni EÚ. Program Práva, rovnosť a občianstvo (2014 – 2020) financuje projekty na podporu rovnosti a základných práv, zlepšenie znalostí o právach vyplývajúcich z občianstva EÚ a zvýšenie aktívnej úlohy občanov v demokratických záležitostiach na úrovni EÚ.
Ďalšie zdroje:
Spoločná poľnohospodárska politika
Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) existuje od roku 1962 a predstavuje jednu zo supranacionálnych politických oblasti EÚ. O právomoci pri jej rozhodovaní sa delia členské štáty a EÚ. Patrí k významným politickým oblastiam EÚ a je najdlhšie fungujúcou spoločnou politikou EÚ.