Národná rada Slovenskej republiky (NR SR) je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky. Jej pôsobnosť sa člení na oblasti v oblasti zákonodarstva, kontroly a oblasť vnútornej a zahraničnej politiky. Od vstupu do Európskej únie, došlo v legislatívnom procese k zmene postavenia Národnej rady. Výkon časti zákonodarných právomocí preniesla Slovenská republika na Európske spoločenstvá a Európsku úniu (článok 7, odstavec 2 Ústavy SR). Záležitosti súvisiace s členstvom v Európskej únii má od roku 2004 na starosti jeden z Výborov NR SR, Výbor pre európske záležitosti.
Hlavnú úlohu pri tvorbe legislatívy na európskej úrovni zohrávajú predovšetkým zástupcovia exekutívy (napr. členovia pracovných skupín Komisie a Rady EÚ). Národné parlamenty majú možnosť podieľať sa na európskom rozhodovaní v troch rovinách – kontrola formulácie európskej politiky, ratifikácia zmien alebo doplnenie existujúcich zmlúv a kontrola činnosti zástupcov členských štátov v orgánoch EÚ. V rôznych členských štátoch sa úlohy národných parlamentov líšia. Na Slovensku došlo k zakotveniu zodpovednosti vlády SR za tvorbu európskej politiky smerom k Národnej rade SR a kontrolnej právomoci NR SR voči vláde SR v oblasti európskych záležitosti. Vzťahy zákonodarnej a výkonnej zložky štátnej moci v oblasti záležitosti EÚ upravuje ústavný zákon z roku 2004. Vláda je povinná predkladať materiály NR SR a informovať ju (ide hlavne o právne záväzné akty a iné akty EÚ). NR SR má prostredníctvom Výboru pre európske záležitosti právomoc schvaľovať k týmto návrhom svoje stanovisko za SR. Pri schválení návrhu stanoviska SR, člen vlády je ním viazaný pri zastupovaní SR v danom orgáne EÚ. Ak by uplatnil iné stanovisko ako schválil výbor, musí svoj postup Výboru pre európske záležitosti bezodkladne vysvetliť a odôvodniť. Slovenský model predstavuje tzv. silný alebo zmiešaný systém sledovania záležitostí EÚ v národnom parlamente.
Výbor pre európske záležitosti má 15 riadnych členov a rovnaký počet náhradných členov, poslancov NR SR. Predsedom je Ľuboš Blaha. Medzi pôsobnosť výboru patrí:
- prerokúvanie návrhov právne záväzných aktov a iných aktov EÚ, o ktorých budú rokovať zástupcovia vlád,
- schvaľovanie stanoviska SR k týmto návrhom,
- prerokúvanie správ a informácii predkladaných NR SR vládou SR a jej členmi,
- možnosť požiadať ostatné výbory o návrhy stanovísk,
- podávanie správ o činnosti.
Na rokovaniach Výboru pre európske záležitosti sa môžu zúčastňovať aj slovenskí poslanci Európskeho parlamentu. Majú právo sa k prerokovávanej veci vyjadrovať, ale nemajú právo o nej vo výbore hlasovať. Na zabezpečenie činnosti NR SR súvisiacej s členstvom v EÚ zriadila Kancelária NR SR Odbor pre európske záležitosti. Tento zabezpečuje koordinačné, odborné, koncepčné a výkonné úlohy.
Ďalšie zdroje: