Španielsko je parlamentná demokracia a konštitučná monarchia s predsedom vlády (premiérom) a hlavou štátu (panovníkom). Orgánom výkonnej moci je rada ministrov, ktorej predsedá premiér. Španielsko je unitárny štát pozostávajúci zo 17 autonómnych spoločenstiev a 2 autonómnych miest s rôznym stupňom autonómie.
Najpopulárnejšie
Subsidiarita
Zásada subsidiarity sa v európskej legislatíve uplatňuje od Zmluvy o Európskej únii z roku 1992. Konkrétne článok 5 okrem iného špecifikuje: „Podľa zásady subsidiarity koná Únia v oblastiach, ktoré nepatria do jej výlučnej právomoci, len v takom rozsahu a vtedy, ak ciele zamýšľané touto činnosťou nemôžu členské štáty uspokojivo dosiahnuť na ústrednej úrovni alebo na regionálnej a miestnej úrovni, ale z dôvodov rozsahu alebo účinkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie.“
CEFTA
Stredoeurópska dohoda o voľnom obchode (CEFTA) je regionálne hospodárske združenie stredoeurópskych krajín, ktoré nie sú súčasťou Európskej únie. Platí pravidlo, že keď sa CEFTA krajina stane členskou krajinou EÚ, zoskupenia CEFTA opúšťa. Združenie CEFTA vzniklo v roku 1993 a jeho cieľom je postupné odstraňovanie obchodných obmedzení medzi členskými krajinami a vytvorenie pásma voľného obchodu v strednej Európe.
Aktuálne sa práca CEFTA sústreďuje na 4 hlavné priority – podpora obchodu, podpora služieb, investície a transparentnosť. Členské krajiny sa snažia rozvojom obchodu a investícii podporiť spoločensko-ekonomický rozvoj. Zakladajúci krajinami CEFTA boli Česká republika, Maďarsko, Poľsko a Slovensko. Neskôr pristúpili Slovinsko, Rumunsko, Bulharsko, Chorvátsko, Severné Macedónsko, Albánsko, Bosna a Hercegovina, Moldavsko, Čierna Hora, Srbsko a za Kosovo dočasná administratíva OSN (UNMIK). Pre krajiny, ktoré vstúpia do Európskej únie, členstvo v CEFTA zaniká (Česká republika 2004, Maďarsko 2004, Poľsko, Slovensko 2004, Slovinsko 2004, Rumunsko 2007, Bulharsko 2007, Chorvátsko 2013).
Ďalšie zdroje:
Žaloudek, Karel, 1999. Encyklopedie politiky. Libri, s. 449.
Colná únia
Colná únia je forma medzinárodnej ekonomickej integrácie. Krajiny colnej únie vytvárajú jednotné colné a obchodno-politické územia tak, že v prevažnej časti svojho obchodu odstránia clá a obmedzujúce obchodné predpisy. To spravidla vedie k intenzívnejšej obchodnej výmene medzi zoskupenými krajinami. Colná únia by mala uľahčiť obchod medzi členskými krajinami únie, ale zároveň by nemala obmedziť obchod medzi nimi a ostatnými krajinami mimo úniu. Colná únia by preto nemala viesť k zvýšeniu ciel voči krajinám mimo únie.
Za dane a colnú úniu v rámci Európskej únie zodpovedá Generálne riaditeľstvo pre oblasť daňového systému a ciel (TAXUD). Colná únia EÚ vznikla v roku 1968. Odvtedy uľahčuje spoločnostiam z EÚ obchod, harmonizuje clá na tovar z krajín mimo EÚ a pomáha chrániť európskych občanov, zvieratá a životné prostredie tým, že bojuje proti nezákonnému obchodu s ohrozenými druhmi zvierat a predchádza chorobám rastlín a zvierat. V praxi colná únia znamená, že colné orgány všetkých 28 krajín EÚ spolupracujú, ako keby tvorili jeden orgán. V rámci EÚ to znamená, že pri preprave tovaru z jednej krajiny EÚ do druhej sa neplatí žiadne clo. Clo na tovar dovážaný do EÚ tvorí približne 14 % z celkového rozpočtu EÚ a je súčasťou „tradičných vlastných zdrojov“. Na vonkajších hraniciach sa na tovary z krajín mimo EÚ vzťahuje spoločný colný sadzobník a integrovaný colný sadzobník (TARIC).
Sú oblasti, kde colné orgány uplatňujú kontrolu. Spolupracujú s útvarmi v oblasti politiky a imigrácie na odstraňovaní organizovanej trestnej činnosti a terorizmu. Zameriavajú sa na boj proti obchodovaniu s ľuďmi, drogami, zbraňami a falšovaným tovarom a overujú, či osoby s veľkým objemom hotovosti nie sú zapojené do prania špinavých peňazí, daňových únikov alebo dokonca financovania kriminálnych organizácií. Colné orgány EÚ sa takisto zameriavajú na predchádzanie daňovým a colným podvodom zo strany podnikov a jednotlivcov, v dôsledku ktorých prichádzajú vlády členských štátov o dôležité príjmy do rozpočtu.
Ďalšie zdroje: