Asociačné dohody sú všeobecne medzinárodnoprávne zmluvy, v ktorých sa zmluvné strany viažu na medzivládne alebo supranacionálne spoločenstva bez toho, aby sa stali členmi.

Colná únia je forma medzinárodnej ekonomickej integrácie. Krajiny colnej únie vytvárajú jednotné colné a obchodno-politické územia tak, že v prevažnej časti svojho obchodu odstránia clá a obmedzujúce obchodné predpisy. To spravidla vedie k intenzívnejšej obchodnej výmene medzi zoskupenými krajinami. Colná únia by mala uľahčiť obchod medzi členskými krajinami únie, ale zároveň by nemala obmedziť obchod medzi nimi a ostatnými krajinami mimo úniu. Colná únia by preto nemala viesť k zvýšeniu ciel voči krajinám mimo únie.

Za dane a colnú úniu v rámci Európskej únie zodpovedá Generálne riaditeľstvo pre oblasť daňového systému a ciel (TAXUD). Colná únia EÚ vznikla v roku 1968. Odvtedy uľahčuje spoločnostiam z EÚ obchod, harmonizuje clá na tovar z krajín mimo EÚ a pomáha chrániť európskych občanov, zvieratá a životné prostredie tým, že bojuje proti nezákonnému obchodu s ohrozenými druhmi zvierat a predchádza chorobám rastlín a zvierat. V praxi colná únia znamená, že colné orgány všetkých 28 krajín EÚ spolupracujú, ako keby tvorili jeden orgán. V rámci EÚ to znamená, že pri preprave tovaru z jednej krajiny EÚ do druhej sa neplatí žiadne clo. Clo na tovar dovážaný do EÚ tvorí približne 14 % z celkového rozpočtu EÚ a je súčasťou „tradičných vlastných zdrojov“. Na vonkajších hraniciach sa na tovary z krajín mimo EÚ vzťahuje spoločný colný sadzobník a integrovaný colný sadzobník (TARIC).

Sú oblasti, kde colné orgány uplatňujú kontrolu. Spolupracujú s útvarmi v oblasti politiky a imigrácie na odstraňovaní organizovanej trestnej činnosti a terorizmu. Zameriavajú sa na boj proti obchodovaniu s ľuďmi, drogami, zbraňami a falšovaným tovarom a overujú, či osoby s veľkým objemom hotovosti nie sú zapojené do prania špinavých peňazí, daňových únikov alebo dokonca financovania kriminálnych organizácií. Colné orgány EÚ sa takisto zameriavajú na predchádzanie daňovým a colným podvodom zo strany podnikov a jednotlivcov, v dôsledku ktorých prichádzajú vlády členských štátov o dôležité príjmy do rozpočtu.

Ďalšie zdroje:

Zásada subsidiarity sa v európskej legislatíve uplatňuje od Zmluvy o Európskej únii z roku 1992. Konkrétne článok 5 okrem iného špecifikuje: „Podľa zásady subsidiarity koná Únia v oblastiach, ktoré nepatria do jej výlučnej právomoci, len v takom rozsahu a vtedy, ak ciele zamýšľané touto činnosťou nemôžu členské štáty uspokojivo dosiahnuť na ústrednej úrovni alebo na regionálnej a miestnej úrovni, ale z dôvodov rozsahu alebo účinkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie.“

Bielorusko je štát na území východnej Európy o rozlohe asi 207 000 km². Štátnym zriadením je republikou s prezidentským systém vlády. Od roku 1994 prezidentský úrad zastáva Alexander Lukašenko. Po voľbách v roku 2010 a uväznení niektorých opozičných lídrov, uvalila Európska únia na Bielorusko reštrikcie. Zlomom bol rok 2015, kedy sa EÚ podarilo naštartovať niektoré mechanizmy spolupráce v rámci východného partnerstva. Menou je bieloruský rubeľ (BYN). Hlavným mestom je Minsk.

Cyprus je prezidentská republika. Prezident je hlavou štátu aj vlády. Napriek tomu, že Cyprus pristúpil k Únii 1. mája 2004 ako de facto rozdelený ostrov, do EÚ patrí celé jeho územie.