Cyprus je prezidentská republika. Prezident je hlavou štátu aj vlády. Napriek tomu, že Cyprus pristúpil k Únii 1. mája 2004 ako de facto rozdelený ostrov, do EÚ patrí celé jeho územie.

Srbsko je štát v strede Balkánskeho polostrova o rozlohe asi 88 000 km². Nezávislosť získala krajina v roku 2006. Vzniku samostatného Srbska predchádzal v roku 1991 rozpad Juhoslávie a v roku 2006 odčlenenie Čiernej Hory. Štátnym zriadením je republikou. Hlavou štátu je prezident. Kandidátskou krajinou EÚ je od roku 2012. Menou je srbský dinár (RSD). Hlavným mestom je Belehrad.

Bielorusko je štát na území východnej Európy o rozlohe asi 207 000 km². Štátnym zriadením je republikou s prezidentským systém vlády. Od roku 1994 prezidentský úrad zastáva Alexander Lukašenko. Po voľbách v roku 2010 a uväznení niektorých opozičných lídrov, uvalila Európska únia na Bielorusko reštrikcie. Zlomom bol rok 2015, kedy sa EÚ podarilo naštartovať niektoré mechanizmy spolupráce v rámci východného partnerstva. Menou je bieloruský rubeľ (BYN). Hlavným mestom je Minsk.

Zásada subsidiarity sa v európskej legislatíve uplatňuje od Zmluvy o Európskej únii z roku 1992. Konkrétne článok 5 okrem iného špecifikuje: „Podľa zásady subsidiarity koná Únia v oblastiach, ktoré nepatria do jej výlučnej právomoci, len v takom rozsahu a vtedy, ak ciele zamýšľané touto činnosťou nemôžu členské štáty uspokojivo dosiahnuť na ústrednej úrovni alebo na regionálnej a miestnej úrovni, ale z dôvodov rozsahu alebo účinkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie.“

Estónsko je parlamentná republika. Nezávislosť získalo 20. augusta 1991 a posledné ruské jednotky opustili krajinu 31. augusta 1994. Po rokoch sporov podpísali hraničnú dohodu s Ruskom v roku 1995. Predsedu vlády (premiéra) navrhuje prezident a schvaľuje parlament.