Eurobarometer je séria prieskumov verejnej mienky. Prieskumy zadáva Európska komisia od roku 1974. Štandardné správy o rôznych oblastiach týkajúcich sa Európskej únie zverejňuje EÚ pravidelne dvakrát do roka (na jeseň a na jar).
Každý prieskum pozostáva z približne 1000 pohovorov v každej krajine. Prieskumy sa realizujú vo všetkých členských krajinách EÚ, od roku 2001 aj v kandidátskych krajinách. Špeciálne správy Eurobarometru sa špecializujú na hĺbkové tematické štúdie vybranej témy. Rýchle tzv. flash správy Eurobarometru sa špecializujú na ad hoc témy väčšinou na základe telefonických rozhovorov. Tzv. kvalitatívne štúdie Eurobarometru sa zasa špecializujú na hĺbkovú motiváciu, pocity a reakcie vybranej sociálnej skupiny voči konkrétnemu subjektu alebo konceptu na základe skupinových diskusií alebo nepriamych rozhovorov.
Eurobarometer bol pôvodne navrhnutý ako spôsob zlepšenia informačnej a komunikačnej stratégie únie. Pre Európsku komisiu je dôležité poznať názory verejnosti. Výsledky prieskumov pomáhajú pri príprave legislatívnych návrhov, pri prijímaní rozhodnutí alebo ako hodnotenie a spätná väzba na doterajšiu prácu Európskej komisie. Témy, ktorým sa správy venujú sú rôznorodé. Od vnímania eurovolieb, cez hospodárske a sociálne otázky, témy zdravotníctva a rôznych sociálnych služieb až po financie a postoj k spoločnej mene Euro. Ročne komisia uskutoční a zverejní približne 100 prieskumov Eurobarometra.
Štandardný Eurobarometer je prieskum verejnej mienky zameraný na pravidelne sa opakujúce okruhy otázok. Cieľom je porovnať názory v jednotlivých krajinách a mať prehľad o vývoji v názoroch v jednotlivých členských krajinách. Uskutočňuje sa dvakrát ročne. Okruh otázok sa síce rozšíril, ale stále sa kladie dôraz na konzistentnosť prieskumu, aby bolo možné aj s časovým odstupom dáta porovnávať. Okrem štandardných prieskumov sa od 90tych rokov minulého storočia realizujú aj doplnkové prieskumy zamerané na špecifické témy. Približne v rovnakom čase sa zaviedli aj rýchle, tzv. flash prieskumy. Robia sa cez telefón a ad hoc na požiadavku Európskej komisie alebo inej inštitúcie Európskej únie. Ich hlavnou výhodou oproti štandardnému prieskumu je, že sú rýchlejšie a flexibilnejšie a výsledky sú k dispozícii takmer okamžite. Navyše, sú vhodnejšie v prípadoch, keď sa prieskum zameriava na špecifické skupiny. Tzv. kvalitatívne štúdie sa zasa zameriavajú na motiváciu a reakcie vybranej sociálnej skupiny voči istému subjektu alebo konceptu. Výsledky publikuje Generálne riaditeľstvo komunikácie Európskej komisie.
Ďalšie zdroje: