Nórsko je štát v severnej Európe na Škandinávskom polostrove s rozlohou viac ako 300 000 km². Štátnym zriadením je parlamentnou monarchiou. Zákonodarnú moc má v rukách parlament. Dedičný monarcha, kráľ, má len reprezentačnú funkciu. Nórsko nie je členom Európskej únie. Je však členom Európskeho hospodárskeho priestoru a vzťahy s EÚ riadi predovšetkým Dohoda o európskom hospodárskom priestore (1994) a ďalšie bilaterálne dohody. Nórsko je tiež súčasťou schengenského priestoru. Menou je nórska koruna (NOK). Hlavným mestom je Oslo.

Fínsko je parlamentná republika s predsedom vlády (premiérom) a hlavou štátu (prezidentom). Ústredná vláda sídli v Helsinkách a miestnu samosprávu uskutočňuje 311 obcí a miest. Krajina je rozdelená na 19 regiónov a 70 subregiónov.

Európska únia má 24 úradných jazykov. Jednou zo základných zásad EÚ aj viacjazyčnosť. Cieľom tejto politiky je komunikácia s občanmi v ich vlastných jazykoch, ochrana bohatej jazykovej rozmanitosti Európy a podpora jazykového vzdelávania v Európe.

Dánsko je od roku 1849 konštitučnou monarchiou. Má zastupiteľský parlamentný systém s predsedom vlády (premiérom) a hlavou štátu (panovníkom), ktorý si oficiálne zachováva výkonnú moc, avšak plní výlučne reprezentatívne a protokolárne úlohy.

Zásada subsidiarity sa v európskej legislatíve uplatňuje od Zmluvy o Európskej únii z roku 1992. Konkrétne článok 5 okrem iného špecifikuje: „Podľa zásady subsidiarity koná Únia v oblastiach, ktoré nepatria do jej výlučnej právomoci, len v takom rozsahu a vtedy, ak ciele zamýšľané touto činnosťou nemôžu členské štáty uspokojivo dosiahnuť na ústrednej úrovni alebo na regionálnej a miestnej úrovni, ale z dôvodov rozsahu alebo účinkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie.“