Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) už od roku 1962 rámcuje spoluprácu medzi poľnohospodármi a európskou spoločnosťou. Je najdlhšie fungujúcou spoločnou politikou pre všetky krajiny Európskej únie. Spravuje a financuje sa na európskej úrovni. Akékoľvek zmeny, ktoré Európska komisia v oblasti SPP navrhne, musia odsúhlasiť členské štáty. Okrem politických predstaviteľov sú aj ďalšie skupiny, ktoré môžu podobu spoločnej európskej agro politiky ovplyvňovať.
Poľnohospodárske záujmy na nadnárodnej úrovni od roku 1958 reprezentuje zväz COPA. Skupina COPA dnes združuje 60 organizácii z krajín Európskej únie a ďalších 36 partnerských organizácii z iných európskych krajín. Skupina zastrešuje záujmové organizácie, snaží sa zastupovať záujmy poľnohospodárskeho sektoru a ovplyvňovať rozhodovanie jednotlivých členských štátov v orgánoch EÚ a tým pádom aj formovanie SPP. Od roku 1962 sa COPA spojila so skupinou COGECA a fungujú spoločne. Okrem všeobecných záujmov poľnohospodárskych firiem je ich špecifickým cieľom aj ovplyvňovanie podoby budúcej SPP. Ako lobistická skupina disponuje COGECA ročným rozpočtom približne milión Eur.
Okrem záujmových skupín zastupujúcich veľkých pestovateľov a výrobcov potravín, existujú aj ďalšie záujmové skupiny, ktoré sa snažia ovplyvňovať podobu SPP. Sú to napr. neziskové organizácie zamerané na ekologické dôsledky poľnohospodárstva (napr. Greenpeace a Birdlife) alebo aj združenia zastupujúce malých alebo ekologických farmárov (napr. Slow Food). Tieto upozorňujú na ekologické dôsledky pestovania veľkého množstva potravín a upozorňujú na fakt, že nízke ceny za potraviny nie sú ich skutočnou cenou, ktorú za ne platíme ak kvôli ich pestovaniu znehodnocujeme pôdu a dlhodobo ničíme ekosystém a životné prostredie. Navrhujú, aby Európska únia namiesto podpory veľkovýroby potravín a dotovania veľkých fariem podporovala skôr ekologické postupy a pestovanie v súlade s prírodou.
Niektoré štúdie týchto mimovládnych združení dokonca poukazujú na prepojenie a konflikt záujmov niektorých poslancov na európskej úrovni s firmami v poľnohospodárskom sektore. Podľa štúdie organizácie Greenpeace z roku 2018, väčšina členov výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka v Európskom parlamente (AGRI) bola záujmovo prepojená s firmami v sektore. V minulom zložení výboru bolo 25 zo 46 členov buď farmármi, bývalými farmármi alebo akcionármi vo firmách aktívnych v sektore. Jednou z kritičiek nastavených podmienok SPP, ktorá volá po radikálnej zmene spoločnej poľnohospodárskej politiky je členka AGRI výboru, Maria Noichl z Nemecka. Ako uviedla v dokumente EU Farm Subsidies: A Billion Euro Business, nie je viac už tak dôležité sústrediť sa na medzinárodný trh, ale našou prioritou by mala byť Európa. V spoločnej agro politike by sme mali viac zdôrazniť regionálny prístup a nie vývoz základných potravín do krajín na opačnom konci sveta.
Ďalšie zdroje:
Európska únia – Poľnohospodárstvo
Európska komisia – Spoločná poľnohospodárska politika
Euractiv.sk – CAP Spoločná poľnohospodárska politika
DW Documentary – EU Farm Subsidies: A Billion Euro Business, by Berndt Welz (30. 7. 2019)
Greenpeace – Out of Balance – industry links in the European Parliament AGRI committee (2018)