Komisia v rámci ďalšieho dlhodobého rozpočtu na roky 2021 – 2027 navrhuje politiku súdržnosti ako svoju hlavnú investičnú politiku modernizovať a zefektívniť. Investície EÚ sa zamerajú na päť investičných priorít.
Novú podobu politiky bude teda rámcovať a stimulovať päť hlavných cieľov:
- inteligentnejšia Európa vďaka inovácii, digitalizácii, hospodárskej transformácii a podpore malých a stredných podnikov;
- prepojenejšia Európa so strategickými dopravnými a digitálnymi sieťami;
- ekologickejšia bezuhlíková Európa vďaka implementácii Parížskej dohody a investíciám do transformácie energetiky, obnoviteľných zdrojov energie a boja proti zmene klímy;
- sociálnejšia Európa, ktorá bude napĺňať Európsky pilier sociálnych práv a podporovať kvalitné pracovné miesta, vzdelávanie, zručnosti, sociálne začlenenie a rovnaký prístup k zdravotnej starostlivosti;
- Európa, ktorá má bližšie k občanom vďaka podpore rozvojových stratégií riadených na miestnej úrovni a udržateľného rozvoja miest v celej EÚ.
Investície do regionálneho rozvoja sa budú zameriavať na ciele 1 a 2. Na tieto priority sa v závislosti od relatívneho bohatstva členských štátov pridelí 65 % až 85 % zdrojov EFRR a Kohézneho fondu. Nová politika by mala mať individuálnejší prístup k regionálnemu rozvoju. Metóda prideľovania finančných prostriedkov bude stále založená prevažne na HDP na obyvateľa. Doplnili sa ale nové kritériá (nezamestnanosť mladých ľudí, nízka úroveň vzdelania, zmena klímy a prijímanie a integrácia migrantov), ktoré lepšie odrážajú skutočné podmienky.
Pre politiku v novom období by tiež malo byť charakteristické, že bude mať kratšie, menej početné a jasnejšie pravidlá. Podnikom a podnikateľom využívajúcim podporu EÚ by mal nový rámec ponúknuť menej byrokracie a jednoduchšie spôsoby nárokovania platieb vďaka zjednodušenému vykazovaniu nákladov.
Nový rámec by mal byť tiež pružnejší. Mal by spájať potrebnú stabilitu pri investičnom plánovaní s primeranou úrovňou rozpočtovej pružnosti na zvládanie nepredvídaných udalostí. Možnosť preskúmať v polovici obdobia umožní rozhodnúť, či sú na posledné dva roky obdobia financovania v programoch potrebné zmeny. Takisto v určitých medziach bude možné v rámci programov vykonávať prevody zdrojov bez toho, aby bol potrebný formálny súhlas Komisie. Osobitné ustanovenie uľahčuje v prípade prírodnej katastrofy mobilizáciu finančných prostriedkov EÚ už od prvého dňa. Nad rámec jednotného súboru pravidiel sa uľahčí synergia s inými nástrojmi EÚ, ako sú spoločná poľnohospodárska politika, Európsky horizont, program LIFE alebo Erasmus+.
Medziregionálna a cezhraničná spolupráca sa uľahčí. Regióny dostanú novú možnosť využívať časti vlastných pridelených finančných prostriedkov na financovanie projektov kdekoľvek v Európe spoločne s inými regiónmi. Nová generácia programov medziregionálnej a cezhraničnej spolupráce (Interreg) pomôže členským štátom prekonávať cezhraničné prekážky a rozvíjať spoločné služby. Komisia navrhuje vytvorenie nového nástroja pre pohraničné regióny a členské štáty usilujúce sa o zosúladenie svojich právnych rámcov s názvom Európsky cezhraničný mechanizmus.
Pravidlá sa tiež stanú prísnejšími pre lepšiu výkonnosť investícií EÚ. Všetky programy budú mať výkonnostný rámec s kvantifikovateľnými cieľovými hodnotami. Nový rámec zavádza výročné preskúmanie výkonnosti vo forme politického dialógu medzi orgánmi zodpovednými za programy a Komisiou. Členské štáty budú môcť dobrovoľne previesť časť svojich zdrojov v rámci politiky súdržnosti do nového, centrálne riadeného fondu InvestEU, aby mali prístup k záruke z rozpočtu EÚ. Uľahčí sa kombinovanie grantov a finančných nástrojov a nový rámec bude obsahovať aj osobitné ustanovenia na prilákanie väčšieho objemu súkromného kapitálu.
Ďalšie zdroje: