Nie je úplne jasné, či impulzom ku vzniku spoločnej regionálnej politiky bol sám projekt spoločného trhu alebo snaha o zmiernenie hospodárskych rozdielov medzi členskými krajinami. Náznaky regionálnej politiky siahajú k úplným začiatkom európskeho integračného procesu a Rímskej zmluve (1957). Významne sa ale formovala až v rokoch 1973 a 1974.
Z chronologického hľadiska sa regionálna politika vytvárala spoločne s európskym trhom. Podnetom k jej ďalšiemu rozvoju bol aj projekt spoločnej meny. Spoločný trh sám osebe ale nebol schopný zaistiť vyrovnaný hospodársky rast na celom svojom území. Ekonomická liberalizácia mala totiž väčší dopad na ekonomicky slabšie krajiny a regióny. Tieto nemali dostatok vlastných prostriedkov na zmiernenie negatívnych dôsledkov väčšej konkurencie. Ďalší rozvoj regionálnej politiky a prehlbovanie integrácie boli preto podmienené dohodou medzi členskými štátmi, že bohatšie krajiny budú rizikovejším a chudobnejším krajinám pomáhať formou kompenzácii.
Európska komisia sa otázkam hospodárskej a sociálnej súdržnosti začala venovať v priebehu 60. rokov minulého storočia. Konkrétnym impulzom k vytvoreniu regionálnej politiky bola tzv. Thomsonova správa z roku 1973. Správa zdôraznila, že regionálne nerovnosti medzi krajinami ohrozujú dokončenie spoločného trhu ako celku, lebo slabšie regióny znamenajú nižší dopyt po výrobkoch, ktoré produkujú ekonomicky silnejšie regióny. Správa preto navrhla koordináciu regionálnych politík členských štátov a podporila vytvorenie spoločného regionálneho fondu.
Európsky sociálny fond (ESF) a Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka vznikli už Rímskou zmluvou o EHS z roku 1957. Až neskôr sa však stali nástrojmi priamo regionálnej politiky. Vôľa vytvoriť regionálny fond (Európsky fond pre regionálny rozvoj) v roku 1972 sa následne pretavila do dohody o jeho financovaní z roku 1974. Fond potom prešiel celou radou reforiem a navyšovaním objemu finančných prostriedkov. Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF) je dodnes jedným z finančných nástrojov kohéznej politiky. Zameriava na posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti odstraňovaním nerovností medzi jej regiónmi. Investície z ERDF sa zameriavajú na niekoľko kľúčových prioritných oblastí. Tento prístup je známy ako "tematická koncentrácia":
- inovácie a výskum,
- digitálna agenda,
- podpora malých a stredných podnikov (MSP),
- nízkouhlíkové hospodárstvo.
Množstvo zdrojov priradených k týmto prioritám bude závisieť od kategórie regiónu.
- V rozvinutejších regiónoch sa musí zameriavať na najmenej dve z týchto priorít minimálne 80 % prostriedkov.
- V prechodných regiónoch sa musí takto zameriavať 60 % prostriedkov.
- V menej rozvinutých regiónoch ide o 50 %.
Európsky sociálny fond investuje do ľudí a chce zlepšiť príležitosti v oblasti zamestnávania a vzdelávania. Taktiež sa zameriava na zlepšenie situácie najzraniteľnejších osôb ohrozených chudobou. V období 2014 – 2020 sa ESF zameral na štyri tematické ciele politiky súdržnosti:
- podpora zamestnanosti a podpora pracovnej mobility,
- podpora sociálneho začleňovania a boj proti chudobe,
- investície do vzdelávania, zručností a celoživotného vzdelávania a
- posilňovanie inštitucionálnych kapacít a účinnej verejnej správy.
Ďalšie zdroje: