Medzinárodná organizácia je inštitucionalizovaná forma medzinárodných vzťahov. Ako celok tvorí významný faktor pri vytváraní a realizácii medzinárodných vzťahov a medzinárodnej politiky. Podľa definície Karla Žaloudka, medzinárodné organizácie majú 4 hlavné charakteristické rysy: 1) stabilný právny základ daný statusom organizácie, 2) vlastnú právnu subjektivitu, 3) stálu alebo pravidelne sa opakujúcu činnosť a 4) istú štruktúru orgánov.
Jedna zo základných klasifikácií rozlišuje 4 kategórie medzinárodných organizácií:
- Združenia štátov a medzinárodné vládne organizácie typu OSN alebo NATO. Je ich viac než 500 a koordinujú spoluprácu štátov predovšetkým v politických a ekonomických oblastiach.
- Medzinárodné nevládne organizácie typu Medzinárodný olympijský výbor. Tieto vznikajú za účelom spoločenských cieľov v politickej, hospodárskej, sociálnej, vedeckej, kultúrnej, športovej alebo inej oblasti. Podľa odhadov existuje na medzinárodnej scéne asi 5 000 nevládnych organizácii.
- Organizácie, ktoré majú tak vládny ako aj nevládny charakter typu Medzinárodný červený kríž.
- Nadnárodné (nadštátne) organizácie sa inštitucionalizujú hlavne v posledných rokoch s postupujúcou integráciou štátnych celkov. Pre tento druh organizácie je typické, že členské štáty im dobrovoľne odovzdávajú časť štátnych kompetencií a podriaďujú sa rozhodnutiam nadštátnych orgánov. Do tejto kategórie spadá aj Európska únia.
Medzinárodné organizácie sa okrem druhu usporiadania môžu deliť aj z hľadiska funkčnosti a zamerania (napr. politické, vojenské, hospodárske, kultúrne a iné). Vieme ich rozlišovať aj podľa charakteru činnosti (napr. organizácie kooperujúce, poradné a iné) alebo z hľadiska trvania (stále alebo dočasné).
Ďalšie zdroje:
Žaloudek, Karel, 1999. Encyklopedie politiky. Libri, s. 255, 276.