Voľby do Európskeho parlamentu zostávajú z hľadiska pozornosti médií, politických subjektov a voličov často v tieni národných parlamentných volieb (Fiala, Krutílek, Pitrová 2018: 394). Karlheinz Reif a Hermann Schmitt ich označujú ako „voľby druhého rádu“ (Reiff, Schmitt 1980: 3–44).
Poslanci Európskeho parlamentu sú volení v priamych voľbách vo všetkých členských krajinách EÚ od roku 1979. Európsky parlament je tak jedinou inštitúciou EÚ, ktorej zástupcov volia občania v priamych voľbách každých 5 rokov. Europoslanci zastupujú v EÚ viac ako 500 miliónov občanov EÚ.
Pravidelne diskutovanou otázkou je aj volebná účasť. Volebná účasť sa v jednotlivých členských štátoch líši. Medzi faktory patrí nielen zákonná úprava volebnej povinnosti, ale aj dĺžka členstva v EÚ. Účasť v priamych voľbách do Európskeho parlamentu má klesajúcu tendenciu. Kým v roku 1979 dosiahla účasť takmer 62 %, v roku to bolo už iba 42,61 %. V posledných voľbách v roku 2019 stúpla európska účasť na 50,95 %.
|
Voľby |
1979 / EU9 |
1984 / EU10 |
1989 / EU12 |
1994 / EU12 |
1999 / EU15 |
2004 / EU15 |
2009 / EU27 |
2014 / EU28 |
2019 / EU28 |
|
Účasť |
61,99 % |
58,98 % |
58,41 % |
56,67 % |
49,51 % |
45,47 % |
42,97 % |
42,61 % |
50,95 % |
Na Slovensku bola účasť vo voľbách v roku 2014 iba 13,05 % čo bola najnižšia zo všetkých členských krajín. Väčšej účasti na Slovensku by v posledných voľbách mala dopomôcť kampaň tentorazidemvolit.eu, ktorá usilovala o väčšiu informovanosť a priblíženie európskych tém priamo občanom a následne ich motivovať zapojiť sa do volieb. Vo voľbách v roku 2019 stúpla účasť na Slovensku na 22,74 %. Aj napriek tomu zostala najnižšia zo všetkých členských krajín. Krajiny, ktoré sa môžu pochváliť vysokou účasťou vo voľbách sú napr. Belgicko alebo Luxembursko, kde sa účasť v eurovoľbách pohybuje okolo 90 %.