Brexit je spojenie dvoch slov Britain a exit a označuje sa ním proces vystúpenia Veľkej Británie z Európskej únie. Spojené kráľovstvo si v referende odhlasovalo vystúpenie z Európskej únie 23. júna 2016. Za odchod hlasovalo 51,9 % voličov. Zostať chcelo 48,1 % ľudí.
V marci 2017 Británia formálne oznámila Európskej rade svoj úmysel vystúpiť z Európskej únie tým, že aktivovala článok 50 Lisabonskej zmluvy. Zatiaľ krajina ostáva plnoprávnym členom EÚ a aj naďalej sa na ňu a na jej území v plnom rozsahu uplatňujú práva a povinnosti. Po 29. marci a 12. apríli je novým oficiálnym dátumom brexitu 31. október. Ide o kompromisné riešenie odkladu britského vystúpenia. Európska rada rozhodla o predĺžení článku 50. Flexibilný odklad znamená, že na rozhodnutie o spôsobe odchodu, ku ktorému Británia nedospela za dva roky od aktivácie článku 50, dostane ďalších šesť mesiacov. Ak sa počas nich v Dolnej snemovni podarí nájsť väčšinu pre dohodu o vystúpení, Británia bude môcť EÚ opustiť aj skôr.
Chronologický vývoj rokovaní datujeme od referenda v roku 2016 dodnes. Predsedu vlády Davida Camerona čoskoro vystriedala Theresa Mayová. Tá na konferencii v Birminghame 2. októbra 2016, uviedla, že Spojené kráľovstvo začne formálny proces rokovaní o vystúpení do konca marca 2017. Predseda Európskej rady Donald Tusk uviedol, že kľúčovým cieľom rokovaní o vystúpení bude chrániť záujmy EÚ a záujmy každej z 27 krajín. Zdôraznil tiež, že prístup na jednotný európsky trh si vyžaduje prijatie štyroch slobôd EÚ: voľný pohyb ľudí, tovaru, kapitálu a služieb. Na svojom neformálnom zasadnutí v decembri 2016 vydalo 27 lídrov, predseda Európskej rady a predseda Komisie vyhlásenie, v ktorom oznámili, že sú pripravení začať rokovania so Spojeným kráľovstvom hneď, ako Spojené kráľovstvo vydá oznámenie podľa článku 50.
Predseda Európskej rady Donald Tusk zvoláva na 29. apríla 2017 Európsku radu o brexite. „Musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby bol tento proces rozchodu pre EÚ čo najmenej bolestivý,“ povedal Tusk. Dňa 29. marca 2017, Spojené kráľovstvo formálne aktivovalo článok 50 s cieľom vystúpiť z EÚ. Na mimoriadnom zasadnutí Európskej rady 29. apríla prijali lídri 27 krajín usmernenia pre nadchádzajúce rokovania o brexite. Tieto stanovujú všeobecné pozície a zásady EÚ. Následne v máji 2017 výbor stálych predstaviteľov (Coreper) zasadajúci vo formáte EÚ27 schválil hlavné zásady pre transparentnosť rokovaní o brexite.
V júni 2017 začali oficiálne rokovania. Hlavný vyjednávač EÚ Michel Barnier a minister pre vystúpenie z Európskej únie David Davis odštartovali prvé kolo rokovaní o brexite v Bruseli. Druhé kolo rokovaní medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom nasledovalo v júli 2017. Tretie kolo prebehlo v auguste 2017 a pokračovala práca na hlavných otázkach týkajúcich sa riadeného vystúpenia Spojeného kráľovstva (práva občanov, odborné klasifikácie a hospodárske práva, finančné vyrovnanie a otázka Írska). Štvrté kolo rokovaní o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ sa začalo 25. septembra 2017 v Bruseli. Hlavný vyjednávač EÚ Michel Barnier a minister Spojeného kráľovstva pre vystúpenie z Európskej únie David Davis uzavreli rokovania 28. septembra 2017. Hlavný vyjednávač EÚ uviedol, že hoci toto kolo prinieslo väčšiu zrozumiteľnosť v súvislosti s mnohými otázkami, stále je potrebné vykonať mnoho práce. V októbri 2017 nasledovalo piate kolo rokovaní. Okrem rokovaní o Brexite, riešila EÚ aj politickú diskusiu o premiestnení dvoch agentúr EÚ, ktoré majú v súčasnosti sídlo v Spojenom kráľovstve: Európskej agentúry pre lieky (EMA) a Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA). Záujem o EBA prejavilo 8 členských štátov, o EMA 19. Za nové sídlo Európskej agentúry pre lieky(EMA) sa zvolil Amsterdam (Holandsko) a Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) bude v budúcnosti sídliť v Paríži (Francúzsko). V novembri 2017 prebehlo šieste kolo rokovaní o Brexite.
Vo februári 2018 prebehlo siedme kolo rokovaní o brexite a Európska komisia uverejnila návrh dohody o vystúpení medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom. V marci datujeme čiastočnú dohodu medzi vyjednávačmi EÚ a Spojeného kráľovstva o znení dohody o vystúpení. Európska rada zasadajúca v zložení EÚ27 prijala usmernenia o rámci budúcich vzťahov so Spojeným kráľovstvom po brexite. EÚ usiluje o čo najužšie partnerstvo so Spojeným kráľovstvom, ktoré by – okrem iných oblastí – zahŕňalo obchodnú a hospodársku spoluprácu a spoluprácu v oblasti bezpečnosti a obrany. Lídri EÚ27 však poznamenali, že súčasné pozície Spojeného kráľovstva „obmedzujú hĺbku takéhoto budúceho partnerstva“. V septembri prebehlo neformálne zasadnutie v Salzburgu, na ktorom sa hovorilo o brexite. V polovici novembra odovzdal hlavný vyjednávač EÚ pre brexit Michel Barnier návrh znenia dohody o brexite predsedovi Európskej rady Donaldovi Tuskovi. Ten navrhol, aby sa dohoda sfinalizovala a sformalizovala na mimoriadnom samite 25. novembra 2018. Vedúci predstavitelia EÚ27 schválili návrh dohody o vystúpení týkajúcej sa brexitu, ako aj politické vyhlásenie o budúcich vzťahoch medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom. Následne 11. januára 2019, Rada (článok 50) prijala rozhodnutie o podpísaní dohody o vystúpení. Dohodu musí schváliť tak britský ako aj európsky parlament. V januári 2019 nasledovalo hlasovanie v parlamente Spojeného kráľovstva. Počas neho britskí poslanci potopili návrh dohody, ktorú vyjednala premiérka Theresa Mayová s EÚ. Za Mayovej návrh bolo 202 zákonodarcov, 432 hlasovalo proti.
Obavy z odkladu termínu britského odchodu z EÚ sa naplnili. Európska rada rozhodla o predĺžení článku 50. Flexibilný odklad znamená, že na rozhodnutie o spôsobe odchodu, ku ktorému Británia nedospela za dva roky od aktivácie článku 50, dostane ďalších šesť mesiacov. Ak sa počas nich v Dolnej snemovni podarí nájsť väčšinu pre dohodu o vystúpení, Británia bude môcť EÚ opustiť aj skôr. Odklad termínu britského odchodu museli schváliť jednomyseľne všetky členské štáty. Lídri EÚ sa tiež dohodli, že sa k brexitu vrátia na tradičnom letnom summite EÚ 20. až 21. júna 2019. Mayová oznámila rezignáciu a funkciu predsedníčky vlády definitívne opustí v nedeľu 7. júna 2019. Britskú exekutívu bude viesť, až kým si konzervatívci nevyberú nového lídra. Novým britským premiérom bude takmer určite niektorý zo zástancov tvrdého brexitu. Favoritmi sú podľa britských médií exminister zahraničia Boris Johnson či bývalý minister pre brexit Dominic Raab.