Fouchetove plány boli neúspešnou ambíciou o vývoj smerom k politickej únii začiatkom 60tych rokov. Generál de Gaulle bol zástancom konfederatívnej alebo medzivládnej organizácie vzťahov v rámci Európy a už v roku 1959 sa pokúsil tieto svoje predstavy presadiť návrhom pravidelných stretnutí ministrov zahraničných vecí členských krajín EHS.

Konvencie z Lomé sú dohody ustanovujúce rámec pre spoluprácu v oblasti rozvojovej politiky a obchodu medzi krajinami Európskej únie a krajinami Afriky, Karibiku a Tichomorskej oblasti (AKT).

Európske obranné spoločenstvo (EOS) znamenalo pokus o vytvorenie spoločnej obrany a európskej armády. Na základe Plevenovej iniciatívy sa v prvej polovici 50. rokov začali rokovania o vytvorení európskej armády ako spôsobu opätovného vyzbrojenia Nemecka v rámci západných štruktúr.

Počas európskych volieb sa uplatňujú tak všeobecné ustanovenia spoločné pre všetky členské krajiny ako aj vlastný volebný poriadok. Aj napriek dlhoročným snahám o spoločné postupy volieb do Európskeho parlamentu, tieto aj naďalej zostávajú v právomoci členských štátov a vnútroštátnej legislatíve.

Európsky parlament sa skladá zo 751 poslancov zvolených v 28 členských štátoch rozšírenej Európskej únie. Od roku 1979 sa poslanci volia priamym všeobecným hlasovaním na obdobie 5 rokov. Slovensko má v Európskom parlamente 13 zástupcov.