Marshallov plán bol program hospodárskej pomoci USA pre európske krajiny v povojnovom období (1948 – 1952). Program obnovy pre Európu dostal názov podľa štátneho tajomníka USA George C. Marshalla, ktorý ho prvý krát verejne predstavil v prednáške na Harvardskej univerzite. G. C. Marshall bol iniciátorom aj tvorcom plánu. Celkovo USA prerozdelilo medzi krajiny 12, 8 miliárd dolárov a snažili sa tak zabrániť tomu, aby chudoba viedla krajiny k podpore komunistických strán.
Podstata plánu spočívala v dodávke tovaru a poskytnutie úveru európskym krajinám. Plán bol v súlade s Trumanovou doktrínou (1947) a smeroval k zastaveniu sovietskeho vplyvu v Európe. Československo (podobne ako Juhoslávia a Poľsko) najskôr prejavili na Parížskej konferencii o Marshallov plán záujem. Neskôr pod nátlakom ZSSR ho odmietli. Krajiny sami museli žiadať o pomoc. Sovieti sa proti plánu ostro postavili. Ako zámienku na jeho odmietnutie využili fakt, že plán mal pomôcť aj porazenému Nemecku. Proti „marshallizácii“ lobovali aj vo Francúzsku a Taliansku. Na Parížskej konferencii v júli 1947 Marshallov plán prijalo 16 európskych krajín (Veľká Británia, Francúzsko, Taliansko, Nemecko, Holandsko, Grécko, Rakúsko, Belgicko a ďalšie krajiny). Po odmietnutí krajín východného bloku zostal program obnovy obmedzený iba pre západné krajiny Európy. Spor okolo plánu signalizovali začiatok povojnového rozdelenia Európy na dva znepriatelené bloky rozdelené železnou oponou.
Ďalšie zdroje: