Západoeurópska únia (ZEÚ) bol vojenský blok kolektívnej sebaobrany západoeurópskych krajín. Vznikla v roku 1955 transformáciou Bruselskej zmluvy (1948).
Bola najstarším ekonomicko-vojenským paktom, ktorý vznikol v Európe po druhej svetovej vojne ešte skôr ako Severoatlantická aliancia (NATO). Únia zanikla po 63 rokoch svojej existencie 30. júna 2011. Zoskupenie splnilo svoju historickú úlohu a jej význam a úlohy postupne prevzala Európska únia.
Historicky nemala ZEÚ výrazný ani politický ani vojenský význam keďže všetky členské krajiny boli aj súčasťou dôležitejšieho obranného združenia (NATO) a EÚ. V roku 1984 význam organizácie stúpol lebo dostal nový zmysel ako forma francúzsko-nemeckej spolupráce. V roku 1987 sa jej význam posilnil prijatím tzv. haagskej platformy o európskej obrannej identite. V roku 1996 v Berlíne NATO rozhodlo, že bude podporovať osamostatnenie európskej obrany v rámci projektu ESDI (európskej bezpečnostnej a obrannej identity). To znamenalo, že NATO je zaviazané poskytnúť ZEÚ potrebnú infraštruktúru pri vedení čisto vojenských operácií. Západoeurópska únia pri tomto vývoji ukázala, že sa nevie dôraznejšie vojensky presadiť, dôkazom čoho bola aj neschopnosť riešiť kosovskú krízu. Jej úlohy boli postupne začlenené do Európskej únie, s výnimkou článku o vzájomnej obrane. Túto časť zabezpečil článok podobného znenia v rámci NATO.
V dobe svojho zániku mala ZEÚ 10 stálych členov (Belgicko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko, Nemecko, Holandsko, Portugalsko, Grécko, Španielsko a Veľká Británia) a 18 krajín so štatútom pridruženého člena alebo pozorovateľa (Bulharsko, Česká republika, Estónsko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko, Island, Nórsko a Turecko. Medzi pozorovateľov patrili Dánsko, Fínsko, Írsko, Rakúsko a Švédsko). Sídlom sekretariátu bol pôvodne Londýn, neskôr Brusel.
Ďalšie zdroje: