Zmluva z Nice bola podpísaná v Nice (Francúzsko) 26. februára 2001 a nadobudla účinnosť 1. apríla 2003. Zmluva mení Zmluvu o Európskej únii (ZEÚ) a Zmluvu o fungovaní Európskej únie a pripravuje EÚ na najväčšie jednorazové rozšírenie v roku 2004, kedy EÚ prijíma 10 nových členských krajín a ďalšie rozšírenie v roku 2007.
Zmluva reformuje inštitúcie EÚ tak, aby boli schopné fungovať v rozšírenej členskej podobe. To bolo ambíciou aj Amsterdamskej zmluvy, ktorej sa to ale úplne nepodarilo.
Medzi hlavné body, ktoré rieši Zmluva z Nice patrí nasledujúce. Vzhľadom na rozširujúce sa členstvo EÚ, zabezpečuje Zmluva väčšiu legitimitu a efektivity inštitúcií EÚ. Zloženie Komisie sa mení na maximálny počet 27 komisárov. Predsedu Komisie a komisárov menuje Rada a to kvalifikovanou väčšinou. Zmluva tiež zvyšuje právomoci predsedu Komisie voči kolégiu komisárov. Okrem toho Zmluva definuje systém hlasovania v Rade EÚ. Obnovuje sa rovnováha váženia hlasov, sprísňuju sa podmienky na získanie kvalifikovanej väčšiny a hlasovanie kvalifikovanou väčšinou sa rozširuje na nové oblasti. Zmluva ďalej upravuje zloženie Európskeho parlamentu a rozširuje jeho právomoci. Počet poslancov sa zvyšuje na 732 a spolurozhodovací postup (v súčasnosti riadny legislatívny postup) sa rozširuje takmer na všetky oblasti, v ktorých Rada rozhoduje kvalifikovanou väčšinou. Parlament získava právomoc predkladať podnety Súdnemu dvoru EÚ. Zmluva ďalej výrazne reformuje aj Súdny dvor EÚ. Tento zasadá v rôznych zloženiach, rozširujú sa právomoci Súdu prvého stupňa a na žiadosť Rady môžu vznikať subsidiárne súdy.
Okrem inštitucionálnych zmien, zavádza Zmluva aj nové ustanovenia o posilnenej spolupráci. Spoluprácu umožňuje už pri počte ôsmych krajín (nie väčšiny ako predtým). Krajiny EÚ si už viac nemôžu vetovať začiatok posilnenej spolupráce. Posilnená spolupráca je takisto možná aj v spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike s výnimkou obrany a v tomto prípade s právom veta v krajín EÚ. V oblastiach spravodlivosti a vnútorných vecí sa pružnosť posilnenej spolupráce výrazne zvyšuje. Vzniká agentúra Eurojust pre rozvoj súdnej spolupráce v trestných veciach a ako miesto konania oficiálnych zasadnutí Európskej rady sa stanovuje Brusel.