Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) existuje od roku 1962 a predstavuje jednu zo supranacionálnych politických oblasti EÚ. O právomoci pri jej rozhodovaní sa delia členské štáty a EÚ. Patrí k významným politickým oblastiam EÚ a je najdlhšie fungujúcou spoločnou politikou EÚ.

 

SPP podstúpila v roku 2013 už piatu veľkú reformu. V uplynulých 30 rokoch stabilne klesal jej podiel na rozpočte EÚ zo 73 % v roku 1985 na 37,8 % v období rokov 2014 - 2020.

 

SPP vznikla, lebo na začlenenie poľnohospodárskych výrobkov do voľného pohybu tovaru a zároveň zachovanie štátnych intervencií v poľnohospodárskom odvetví bolo potrebné odstrániť vnútroštátne intervenčné mechanizmy, ktoré boli nezlučiteľné so spoločným trhom, a preniesť ich na úroveň Spoločenstva. Postupne sa politika posilnila zavedením poľnohospodárskych politík zameraných na rozvoj vidieka, ktoré k podpore tradičnej základnej činnosti. K výrobe potravín sa tak pridali ďalšie rozmery, ako je trvalo udržateľný rozvoj, boj proti zmene klímy, územné plánovanie a plánovanie krajiny, diverzifikácia a oživenie vidieckeho hospodárstva či výroba energie a biomateriálov. SPP má aj symbolický význam, lebo predstavuje prvú spoločnú politiku, kde sa právomoci preniesli na EÚ. Navyše, je veľmi úzko spojená s dvoma kľúčovými sektormi: vnútorným trhom a hospodárskou a menovou úniou.

 

Základy spoločnej poľnohospodárskej politiky zostali od Rímskej zmluvy (články 38 až 44 Zmluvy o fungovaní Európskej únie) nezmenené s výnimkou pravidiel týkajúcich sa rozhodovacieho postupu. Lisabonskou zmluvou sa spolurozhodovanie uznalo za riadny legislatívny postup v oblasti SPP, čím sa nahradil postup konzultácie. Ciele SPP sú tak hospodárske ako aj sociálne. Medzi konkrétne pôvodne ciele patrí: zvýšiť produktivitu poľnohospodárstva rozvojom technického pokroku a zabezpečením optimálneho využívania výrobných faktorov - najmä pracovnej sily; zabezpečiť primeranú životnú úroveň poľnohospodárov; stabilizovať trhy; zaručiť bezpečnosť dodávok; zabezpečiť primerané spotrebiteľské ceny. Postupne sa reformami neoddeliteľnou súčasťou cieľov SPP stáva aj cieľ zaistiť vysokú úroveň zamestnanosti; ochrana životného prostredia s ohľadom na podporu trvalo udržateľného rozvoja; ochrana spotrebiteľa; požiadavky na dobré životné podmienky zvierat; ochrana verejného zdravia či hospodárska, sociálna a územná súdržnosť či zaistenie potravinovej bezpečnosti pre všetkých občanov EÚ. V kontexte otvárania a globalizácie trhov sa ďalej stanovujú zásady spoločnej obchodnej politiky platné pre obchod s poľnohospodárskymi výrobkami.

 

SPP možno rozdeliť na tri rôzne oblasti: priama podpora, trhové opatrenia a rozvoj vidieka. Za vykonávanie SPP zodpovedajú členské štáty. Na výdavky dohliada Európsky dvor audítorov. Priame podpora / platby (prvý pilier) sa poskytujú priamo poľnohospodárom, aby im zabezpečili záruku príjmu. Podmienkou je, aby dodržiavali normy v oblasti bezpečnosti potravín, životného prostredia a dobrých životných podmienok zvierat. Druhý pilier (trhové opatrenia) vznikol na kompenzovanie vysokej volatility cien na poľnohospodárskych trhoch v EÚ. Spoločná organizácia trhov uľahčuje fungovanie jednotného trhu, a tým zabezpečuje diverzitu, prístupnosť, cenovú dostupnosť a bezpečnosť poľnohospodárskych výrobkov. Rozvoj vidieka (druhý pilier) má za cieľ zlepšiť konkurencieschopnosť poľnohospodárstva, dosiahnúť udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi a realizovať opatrenia v oblasti klímy a v neposlednom rade podporiť vyvážený územný rozvoj vidieckych oblastí. Od sektoru poľnohospodárstva závisí približne 44 miliónov pracovných miest. V Európe je 12 miliónov poľnohospodárov, ale väčšina z nich patrí k staršej generácii a preto vznikajú iniciatívy aj na generačnú obnovu v sektore. Čo sa týka zabezpečenia bezpečnosti a kvality, normy platné v EÚ patria medzi najprísnejšie na svete. Aj toto je jedným z verejných statkov, ktoré SPP prináša