Migrácia označuje presídľovanie obyvateľstva. Rozlišujeme vnútornú migráciu (v rámci štátu) a vonkajšiu (medzi krajinami). Vonkajšia migrácia sa ďalej delí na emigráciu (vysťahovalectvo) a imigráciu (prisťahovalectvo). Môže mať rôzne príčiny ako napr. náboženské, politické, etnické alebo ekonomické. Európa vo svojej histórii zaznamenala niekoľko migračných vĺn. S migračnými pohybmi sa vyrovnávala aj nedávno hlavne v súvislosti s konfliktom v Sýrii. Medzi rokmi 2014 a 2015 sa množstvo utečencov na trase vedúcej cez more z Turecka do Grécka zvýšilo dvadsaťnásobne. EÚ a jej členské štáty hľadajú opatrenia na vytvorenie účinnej európskej migračnej politiky.
Reakcie Únie na utečeneckú krízu spôsobenú konfliktom v Sýrii boli spočiatku pomalé a zmätené a niektoré členské krajiny boli pod veľkým tlakom. Na Rade EÚ pre vnútorné záležitosti zo septembra 2015 sa dohodla relokácia (premiestnenie) 160.000 migrantov z územia Grécka a Talianska na územie ostatných členských krajín Únie. Proti takejto schéme relokácií hlasovali Česká republika, Maďarsko, Rumunsko a Slovensko. Poľsko pôvodne tiež protestovalo, v septembri 2015 však nakoniec po boku väčšiny členských krajín hlasovalo za jeho prijatie. Od roku 2015, keď migračná kríza vrcholila, prijala EÚ opatrenia na lepšiu kontrolu vonkajších hraníc a migračných tokov a následne sa počet neregulárnych príchodov do EÚ znížil o viac než 90 %.
Historicky boli v Európe migračné vlny už niekoľkokrát. Veľká migračná vlna bola hneď v povojnovom období (1945 – 46). Neskôr nasledovala vlna emigrácie z východoeurópskych krajín, kde sa k moci dostávali komunistické strany. Ďalšia migračná vlna prebehla v 60tych rokoch minulého storočia do krajín s dopytom po pracovnej sile (Nemecko, Švajčiarsko), tzv. gastarbeiteri. Ďalší významný presun obyvateľstva nastal po rozpade sovietskeho bloku. Nedávna migračná kríza (2014 – 2015) pod vplyvom sýrskeho konfliktu vyvolala vlnu zmätenia. Až 48 % z celkového počtu utečencov, ktorým sa podarilo prekročiť Stredozemné more bolo zo Sýrie. Zo všetkých utečencov a migrantov v Grécku bola tiež väčšina zo Sýrie (56 %). Ďalšie skupiny boli nasledovné: 24 % Afgancov, 10 % Iračanov, 3% Pakistancov, 1% Somálčanov. EÚ usiluje o účinnú migračnú politiku, v roku 2016 zriadila Európske stredisko pre boj proti prevádzačstvu a prijíma opatrenia na riadenie tokov legálnej migrácie pokiaľ ide o žiadateľov o azyl, vysokokvalifikovaných pracovníkov, študentov a výskumných pracovníkov, sezónnych pracovníkov a zlúčenie rodín. Pokiaľ ide o iné migračné toky, EÚ má spoločné pravidlá pre spracovanie žiadostí o azyl.
Ďalšie zdroje:
- Žaloudek, Karel, 1999. Encyklopedie politiky. Libri, s. 260 – 261.
- Európska rada – Migračná politika EÚ
- Európska rada – Chronologický prehľad – riešenie migračných tlakov
- Euractiv.sk – Migračná kríza
- Euractiv.sk – Migračná kríza: Dohoda s Ankarou už platí
- Euractiv.sk – Migračná kríza: Fakty, čísla a sklamania