Pojem integračné jadro sa vzťahuje na skupinu štátov, ochotných a schopných nadviazať užšiu spoluprácu a byť súčasťou všetkých projektov hlbšej integrácie EÚ.
Úzko s týmto pojmom súvisí aj fenomén viacrýchlostnej Európy, ktorý označuje rozdielne integrácie, kedy istá skupina členských štátov, ochotných a schopných posunúť integráciu ďalej, spolupracuje pri dosahovaní spoločných cieľov rýchlejšie. Zároveň sa predpokladá, že ostatné členské štáty sa pripoja neskôr. Je to jeden zo scenárov, ktorý navrhuje Biela kniha o budúcnosti Európy.
Pôvod pojmu integračného jadra sa odvodzuje od dokumentu Gedanken zur Europapolitik (Myšlienky k európskej politike), ktorý v septembri 1994 vypracovali kresťanskodemokratickí poslanci nemeckého Bundestagu. Dokument poukázal na existenciu „pevného jadra“ členských štátov EÚ, ktoré sa zameriavajú na väčšiu integráciu a užšiu spoluprácu. Dokument zároveň vyzýval k posilneniu tohto procesu cieľom neutralizovať odstredivé sily stáleho rozširovania. Za krajiny pevného jadra sa podľa dokumentu považuje Nemecko, Francúzsko a štáty Beneluxu.
Praktické vyjadrenie tohto konceptu sa prejavilo v implementácii Schengenského priestoru, ktorý umožnil skupine členských štátov postupne odbúrať hraničné kontroly a nastoliť slobodu pohybu osôb. Toto integračné jadro bolo pôvodne vybudované mimo inštitucionálneho rámca EÚ, no následne došlo k jeho integrácii do zakladajúcich zmlúv prostredníctvom zakomponovania do Amsterdamskej zmluvy.
Amsterdamská zmluva formálne prijala používanie konceptu integračného jadra pri zavedení mechanizmu „užšej spolupráce“. „Užšia spolupráca“ umožňuje určitému počtu členských štátov pokračovať v budovaní Európy v rámci inštitucionálneho rámca EÚ. Mala tiež zabrániť vytváraniu „integračných jadier“ mimo inštitucionálneho rámca Únie. Z pohľadu ekonomickej integrácie hrá dôležitú úlohu aj spoločná mena euro a prevláda pocit, že hlbšie integrovaná eurozóna povedie k vytvoreniu silného „integračného jadra“.
Zdroje: Café Európa blog „Čo je to jadro EÚ“?