Funkcionalizmus je ideologický smer, ktorý mal v medzinárodných vzťahoch zabezpečiť mier a maximalizovať verejné blaho. Jeho zakladateľom je David Mitrany, ktorý ním reagoval na udalosti spojené s druhou svetovou vojnou.
Keďže pôvod vojen videl Mitrany v nacionalizme, kľúčom k trvalému mieru sa malo stať postupné prepájanie štátov na základe spolupráce v konkrétnych oblastiach. Medzinárodná spolupráca mala vznikať v určitých projektoch obmedzeného rozsahu a mala byť v rukách odborníkov a nie politikov.
Funkcionalizmus je založený na predpoklade, že spolupráca v jednej oblasti povedie k spolupráci aj v iných oblastiach. Vznikne tak medzinárodná sieť technokracie, ktorá pôjde naprieč dôležitými aktivitami štátov a preto sa stane nákladnejšie viesť vojnu, ako spolupracovať. Takto spustená integrácia pôjde nad rámec politiky. Bude prebiehať len v technických, mimopolitických a nadpolitických oblastiach, akou je napríklad koordinácia železničnej prepravy. Cieľom nemal byť vznik nového mocenského centra, ale akejsi siete vzťahov a spolupráce. Aj z tohto dôvodu funkcionalizmus nie je teóriou európskej integrácie.
Aj napriek niektorým nedostatkom, ktoré Mitranymu a jeho teórii vyčítali niektorí sociálni vedci, funkcionalizmus sa stal základným kameňom pre neofunkcionalistickú teóriu, ktorá sa snaží vysvetliť procesy európskej integrácie. V európskom kontexte prístup Jean Monneta usiloval po vzore funkcionalizmu o integráciu jednotlivých sektorov s cieľom dosiahnuť efekt tzv. prelievania (spill-over). Podľa tejto teórie má integrácia expanzívny charakter. To v praxi znamená, že integrácia v jednej oblasti postupne vedie k integrácii v ďalších a proces integrácie sa tak prehlbuje.
Ďalšie zdroje:
Zdroje: Britannica funkcionalizmus