Voľby do Európskeho parlamentu zostávajú z hľadiska pozornosti médií, politických subjektov a voličov často v tieni národných parlamentných volieb (Fiala, Krutílek, Pitrová 2018: 394). Karlheinz Reif a Hermann Schmitt ich označujú ako „voľby druhého rádu“ (Reiff, Schmitt 1980: 3–44).

Poslanci Európskeho parlamentu sú volení v priamych voľbách vo všetkých členských krajinách EÚ od roku 1979. Európsky parlament je tak jedinou inštitúciou EÚ, ktorej zástupcov volia občania v priamych voľbách každých 5 rokov. Europoslanci zastupujú v EÚ viac ako 500 miliónov občanov EÚ.

Pravidelne diskutovanou otázkou je aj volebná účasť. Volebná účasť sa v jednotlivých členských štátoch líši. Medzi faktory patrí nielen zákonná úprava volebnej povinnosti, ale aj dĺžka členstva v EÚ. Účasť v priamych voľbách do Európskeho parlamentu má klesajúcu tendenciu. Kým v roku 1979 dosiahla účasť takmer 62 %, v roku to bolo už iba 42,61 %.

Voľby

1979 / EU9

1984 / EU10

1989 / EU12

1994 / EU12

1999 / EU15

2004 / EU15

2009 / EU27

2014 / EU28

Účasť

61,99 %

58,98 %

58,41 %

56,67 %

49,51 %

45,47 %

42,97 %

42,61 %

Na Slovensku bola účasť vo voľbách v roku 2014 iba 13,05 % čo bola najnižšia zo všetkých členských krajín. Väčšej účasti na Slovensku by v nadchádzajúcich voľbách mohla dopomôcť kampaň tentorazidemvolit.eu, ktorá usiluje o väčšiu informovanosť a priblíženie európskych tém priamo občanom a následne ich motivovať zapojiť sa do volieb svojim hlasom. Krajiny, ktoré sa môžu pochváliť vysokou účasťou vo voľbách sú napr. Belgicko alebo Luxembursko, kde sa účasť v eurovoľbách pohybuje okolo 90 %.