Najpopulárnejšie

Maďarsko je parlamentná republika s predsedom vlády (premiérom), ktorý má výkonnú moc, a hlavou štátu (prezidentom), ktorý plní najmä reprezentatívne úlohy. Maďarsko sa delí na 19 žúp, Budapešť a 23 miest, ktoré majú župnú právomoc.

Estónsko je parlamentná republika. Nezávislosť získalo 20. augusta 1991 a posledné ruské jednotky opustili krajinu 31. augusta 1994. Po rokoch sporov podpísali hraničnú dohodu s Ruskom v roku 1995. Predsedu vlády (premiéra) navrhuje prezident a schvaľuje parlament.

Rumunsko je poloprezidentská republika s predsedom vlády (premiérom) a hlavou štátu (prezidentom). Výkonné funkcie má vláda a prezident. Krajina je rozdelená na 41 žúp a mesto Bukurešť.

Írsko je parlamentná republika, ktorá pozostáva z 26 grófstiev. Predsedu vlády (premiéra), ktorý má výkonnú moc – určí dolná poslanecká snemovňa (Dail) a vymenúva prezident. Hlava štátu (prezident) má prevažne protokolárne právomoci.

Colná únia je forma medzinárodnej ekonomickej integrácie. Krajiny colnej únie vytvárajú jednotné colné a obchodno-politické územia tak, že v prevažnej časti svojho obchodu odstránia clá a obmedzujúce obchodné predpisy. To spravidla vedie k intenzívnejšej obchodnej výmene medzi zoskupenými krajinami. Colná únia by mala uľahčiť obchod medzi členskými krajinami únie, ale zároveň by nemala obmedziť obchod medzi nimi a ostatnými krajinami mimo úniu. Colná únia by preto nemala viesť k zvýšeniu ciel voči krajinám mimo únie.

Za dane a colnú úniu v rámci Európskej únie zodpovedá Generálne riaditeľstvo pre oblasť daňového systému a ciel (TAXUD). Colná únia EÚ vznikla v roku 1968. Odvtedy uľahčuje spoločnostiam z EÚ obchod, harmonizuje clá na tovar z krajín mimo EÚ a pomáha chrániť európskych občanov, zvieratá a životné prostredie tým, že bojuje proti nezákonnému obchodu s ohrozenými druhmi zvierat a predchádza chorobám rastlín a zvierat. V praxi colná únia znamená, že colné orgány všetkých 28 krajín EÚ spolupracujú, ako keby tvorili jeden orgán. V rámci EÚ to znamená, že pri preprave tovaru z jednej krajiny EÚ do druhej sa neplatí žiadne clo. Clo na tovar dovážaný do EÚ tvorí približne 14 % z celkového rozpočtu EÚ a je súčasťou „tradičných vlastných zdrojov“. Na vonkajších hraniciach sa na tovary z krajín mimo EÚ vzťahuje spoločný colný sadzobník a integrovaný colný sadzobník (TARIC).

Sú oblasti, kde colné orgány uplatňujú kontrolu. Spolupracujú s útvarmi v oblasti politiky a imigrácie na odstraňovaní organizovanej trestnej činnosti a terorizmu. Zameriavajú sa na boj proti obchodovaniu s ľuďmi, drogami, zbraňami a falšovaným tovarom a overujú, či osoby s veľkým objemom hotovosti nie sú zapojené do prania špinavých peňazí, daňových únikov alebo dokonca financovania kriminálnych organizácií. Colné orgány EÚ sa takisto zameriavajú na predchádzanie daňovým a colným podvodom zo strany podnikov a jednotlivcov, v dôsledku ktorých prichádzajú vlády členských štátov o dôležité príjmy do rozpočtu.

Ďalšie zdroje: