Základom spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ je diplomacia a dodržiavanie medzinárodných pravidiel. Cieľom tejto politiky je riešiť konflikty a podporovať medzinárodné porozumenie. Umožňuje tiež členským štátom mať väčšiu váhu na svetovej scéne ako keby konali osobitne. Význam zahraničnej politiky EÚ rastie a to aj preto, že sa postupne oddeľuje od otázok obrany a bezpečnosti a stáva sa špecifickou oblasťou.
Najpopulárnejšie
Kríza prázdneho kresla
Kríza prázdneho kresla označuje obdobie, počas ktorého sa francúzski ministri nezúčastňovali rokovaní Rady. Zároveň francúzski poslanci v Európskom parlamente nehlasovali o politikách týkajúcich sa budúcnosti Európy.
Zamestnanosť a sociálna politika EÚ
Politika zamestnanosti a sociálnych vecí EÚ má ambíciu riešiť výzvy, ktoré ovplyvňujú život Európanov ako technologický pokrok, globalizácia a demografické zmeny. Cieľom európskej politiky v oblasti zamestnanosti, sociálnych záležitostí a rovnosti príležitostí je zlepšovať životné podmienky cez podporu zamestnanosti, udržateľného rastu a väčšej sociálnej súdržnosti. EÚ usiluje o sociálnu zmenu a chce zvyšovať zamestnanosť a mobilitu pracovníkov. Usiluje skvalitňovať pracovné miesta a pracovné podmienky, informovať pracovníkov a viesť s nimi konzultácie, bojovať proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, podporovať rovnaké príležitosti a odstraňovať diskrimináciu či modernizovať systémy sociálnej ochrany.
Prostredníctvom Európskeho piliera sociálnych práv z roku 2017 chráni EÚ práva občanov tým, že zabezpečuje rovnosť príležitostí a prístup na trh práce, spravodlivé pracovné podmienky a sociálnu ochranu a začleňovanie. Dodržiavanie týchto práv a zásad je spoločnou úlohou európskych inštitúcii, členských štátov a sociálnych partnerov. Výzvou zostáva napr. rozdiel medzi priemerným zárobkom mužov a žien. Priemerný zárobok žien na Slovensku je za rok 2018 o 19 percent nižší, než priemerný zárobok mužov. Priemer EÚ je 16,2 percenta.
V oblasti zamestnanosti zaručujú právne predpisy EÚ minimálnu úroveň ochrany každému, kto pracuje alebo žije v Európskej únii. Cieľom je aj uľahčiť občanom EÚ život a prácu v iných krajinách EÚ a zároveň chrániť ich práva sociálneho zabezpečenia, ako sú právo na zdravotné poistenie a dávky. Každý zamestnanec v EÚ má minimálne práva ako zdravie a bezpečnosť pri práci, rovnosť príležitosti pre mužov aj ženy, ochrana proti diskriminácii a v oblasti pracovnoprávnych vzťahov. Tieto práva sú zakotvené v pracovnoprávnych predpisoch EÚ (smerniciach) a členské štáty EÚ musia zabezpečiť ich ochranu v rámci svojich vnútroštátnych právnych systémov. Témou zostáva napr. koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia. Aktuálne platná legislatíva je stará už 15 rokov. Podľa mnohých už nereaguje dobre na dnešnú realitu, umožňuje podvody a v niektorých prípadoch je nevymáhateľná. Úprava je kontroverzná a v tieni rakúskej indexácie príspevku na deti. Rozhodnú o nej až noví europoslanci po májových eurovoľbách.
Ďalšie zdroje:
- Európska únia – Zamestnanosť a sociálne veci
- Právne predpisy EÚ – Zamestnanosť a sociálna politika
- Európska komisia – Employment, Social Affairs & Inclusion
- Európska komisia – Európsky pilier sociálnych práv
- Európska komisia – Zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie
- Euractiv.sk – Sociálna politika
Generálne riaditeľstvo (DG)
Generálne riaditeľstvá (Directorate General – DG) sú administratívnym a technickým aparátom Európskej komisie. Štruktúra DG predstavuje pomerne rozsiahlu časť európskej administratívy s tendenciou a perspektívou ďalej sa zväčšovať.
Lobby, lobizmus
Lobizmom sa označuje ovplyvňovanie zákonodarcov, ministrov a ďalších úradníkov istou záujmovou skupinou smerom k rozhodnutiu v jej prospech. Termín vznikol podľa názvu vstupnej haly vo Washingtone, kde sa v 19. storočí schádzali členovia Kongresu a kde ich navštevovali zástupcovia podnikateľov a rôznych záujmových skupín. Lobizmus je bežnou praxou na národnej aj európskej úrovni. V roku 2008 schválil Európsky parlament pravidlá pre lobovanie v európskych inštitúciách a EÚ zaviedla verejný register lobistov.